Belské skaly (a cesta k nim) sú sprístupnené aj pre turistov

Horolezci poznajú: jedna z piatich vyhradených lokalít pre horolezectvo na území NP Malá Fatra. Na severnej strane Krivánskej Fatry, v ústí Belskej doliny, nad dedinou Belá, nad pravým brehom potoka. V roku 2015 sa OOCR Malá Fatra plesla po vrecku a zainvestovala vraj 6000 Eur do sprístupnenia tohto miesta aj pre turistov. Výsledkom je mostík cez potok, poupravovaný chodník zdola až po najvyšší bod skál, vyštrkované parkovisko povyše mostíka a tri zabezpečené vyhliadky. Ale najmä nová žltá značka, aby sme sa my cepri nemotali po lese a nezavadzali lezcom.

Lenže: z dediny k začiatku značky je to ledva polhodinka po ceste a výstup po značke samotnej (od potoka po najvyšší bod skál) je to tiež asi tak, aj keď strmo a cik-cak popod skaly. Tak som sa tam vybral zo Strečna, popod horu, nech dáko užijem deň. Zároveň je to Strečno taký logický nástup na výlet. Od stanice po žltej do ústia doliny Kúr je to jednoduché, aj keď na lúkach sa niekedy treba obzerať. Návod je v inom článku ( TU ) a postup je hádam jasný aj z mapky:



Od chát v ústí doliny sa treba pustiť dole po asfaltke, ale už o chvíľu odbočuje doprava štrková cesta ponad Tižinu, označená ako zelená a červená cyklotrasa:



Trocha do kopca a na horizonte je rázcestník, treba sa dať zas doprava, po červenej cykloceste:



Tá vedie pekne logicky ponad posledné domy a záhrady Dolnej Tižinej až na križovatku pri osade Zichovci (je tam tabuľa), na ktorej kam? No jasné, doprava:



Po pár stovkách metrov sa cesta stáča prudko doľava dole do dediny, ale pozornosti neujde výrazný chodník, odbočujúci z nej do lesa, kam inam ako doprava, že?



A ten nás vyvedie na lúku s novým altánkom, obíduc zalesnený kopček z juhu:



Za altánkom už na blízkom horizonte vidieť hrdzavý plot, popri ktorom je vychodená cestička dole do osady Bačín:



V Bačíne rovnaký scenár ako u Zichovcov: najskôr smerom do doliny, otočka dole pomedzi domy a medzi tými spodnými (pri drevenici Agneška) je výrazná odbočka doprava na lúky, je to logické:



Po lúčnych cestách na hornej hranici lúk sa dostaneme až na malú plošinku na okraji lesa a nad svahom do Belskej doliny , kde si miestni postavili dáky improvizovaný prístrešok a „vyhliadkovú vežu“. Vidno odtiaľ Belú, ale najmä Belské skaly oproti cez dolinu:



Takže už je to fakt jasné. Príjemnou lesnou cestou zostúpime do Belskej doliny, do osady Frankovci. Cestou sú cez stromy zo dva výhľady na Belské skaly, asi najlepšie aké sa tu dajú vidieť:



Pod osadou najskôr parkovisko, kde sa chystá aj nejaká náučná tabuľa, a o pár metrov nižšie už odbočka na ten nový mostík cez potok, aj so žltou značkou:



Takže sme tu, od vlaku to trvalo nejaké tri hodinky, oplatí sa ísť aj nazad. Ale isto by sa dalo aj ďalej popod les, až do Terchovej. Zablúdiť sa hádam ani nedá, vhodné je to aj na bajk, ale pre istotu ešte raz tá neznačená časť medzi dolinou Kúr a Belskou dolinou:



Prechádzka tam aj nazad poskytuje pekné výhľady do Žilinskej kotliny a na protiľahlú Kysuckú vrchovinu aj bez veľkého naberania výšky, napríklad takýto, hneď kúsok za Strečnom:



Belské skaly, to je zas osobitná kapitolka. Biele vápence (či dolomity?) trčia zo zeleného lesa, železa aj lezcov na nich visí požehnane a čím vyššia vyhliadka, tým krajšia. V spodnej časti k nim vedú strmé hlinené serpentínky lesom, vyššie aj nejakú tú skalku treba prekonať a úplne hore aj zo dve reťaze a stúpačka čaká, aby si aj turisti užili lezecký terén :-) Viac vo fotogalérii.

Rišo Pouš