Boka Kotorska - Kotor

 Jadran - Čierna Hora - Boka Kotorska - Kotor

Pri mapovaní a dokumentovaní východného pobrežia Jadranu teraz zavítame do mesta Kotor, nachádzajúceho sa v závere zálivu Boka Kotorska. Toto mesto, ktoré je aj na zozname miest svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, má výnimočnú kultúrnu aj námornú históriu. Popri Dubrovníku sa jedná o najzachovalejšie staré mesto na východnom pobreží Jadranu.

Aj napriek zemetraseniam, z ktorých posledné bolo v roku 1979 a mesto výrazne poškodilo, sa staré opevnenie, paláce, kostoly a katedrály našťastie zachovali.

Do starého mesta obohnaného hradbami a pochádzajúcimi z raného stredoveku sa vchádza tromi bránami. V meste na vás čaká spleť uličiek s množstvom starých pamiatok. Je tu naozaj čo obdivovať, a bolo by na to treba viac ako jeden deň. My sme sa ako už tradične vybrali pozrieť sa na mesto z nadhľadu a za poplatok tri eurá sme si vyšliapali po strmom chodníčku popri hradbách na pevnosť Sveti Ivan, ktorá z kopca stráži staré mesto. Dĺžka hradieb tvoriacich ochranu starého mesta je 4,5 km.

Mesto vo svojej histórii prechádzalo búrlivými obdobiami. Počas stredoveku ho ovládli Benátčania a patrilo im až do roku 1797. Od roku 1815 sa dostalo pod rakúsku nadvládu.

V súčasnosti je vďaka svojej kráse a zachovanosti vyhľadávaným turistickým miestom. V Kotore majú svoju zastávku veľké námorné výletné lode, ktoré sa plavia po ose Split - Dubrovnik - Kotor. Takáto loď kotvila v zálive aj počas našej návštevy a veru to bolo v mestečku poriadne cítiť. 

Po príchode z Chorvátska vás na pobreží Čiernej Hory zaujme ešte jedna vec: ruština. V posledných rokoch sa totiž práve pobrežie Čiernej Hory stalo významným cieľom ruských turistických agentúr, ktoré tu našli aspoň čiastočnú náhradu za Egypt a Turecko. Neskôr sa dozvedáme, že prakticky všetko čo sa tu dalo kúpiť už Rusi v podstate aj kúpili :)

Pri našej prehliadke sme vystúpili na pevnosť Sveti Ivan týčiacu sa nad mestom a ponúkajúcu úžasné výhľady. Pri návrate sme objavili turistickú značku vedúcu oknom v opevnení smerom za pevnosť. Tu sa v skalnom amfiteátri rozprestierajú ruiny starej dedinky. Je to parádne fotogenické miesto. Rázcestník hovorí o možnostiach túr smerom do hôr. Vraciame sa dole do mesta po serpentínach starej cestičky slúžiacej na zásobovanie horských usadlostí pravdepodobne pomocou mulíc a koní.

Po prehliadke mesta sa vraciame na neďaleké parkovisko na pobreží zálivu. Boli sme tu takmer celý deň, ale neplatili sme zaň viac ako vo Vysokých Tatrách...

Martin Bartoň

• Späť