Dachstein: Irg Klettersteig

Posledný deň v Ramsau. Nabalené auto zdoláva serpentíny ku stanici lanovky. Pokúsime sa zvyšný čas využiť naplno, ale informačná tabula nám oznamuje teplotu hore: 0 stupňov. Rozhodujeme sa, či použiť lanovku. Nakoniec mraky prevaľujúce sa cez vrcholce rozhodujú - ide sa peši.

Optimista je len zle informovaný pesimista.

Podľa predpovede malo byť lepšie, možno sa ešte vyčasí. Po krátkom traverze vchádzame do doliny vpravo od tej pod lanovkou. Na križovatke meníme náš pôvodný cieľ: ferratu Eselstein za Irga. Počasie sa začína zlepšovať. Prichádzame na veľké snehové polia, tentokrát už s lepšou obuvou ako minule.(poniektorí)

Študujeme trasu pravdepodobného zostupu - po snehu to pôjde rýchlo. Nad hlavami sa nám vypína masív Koppenkarsteinu a na hrebeni vidieť malé postavičky, ktoré preliezajú ponad skalné okno - vyzerá to dobre.

Po výstupe do sedla sa na ďalšej križovatke definitívne rozhodujeme pre Irga. Traverzujeme snehovými poliami popod stenu a už zdiaľky vidíme ľudí navešaných na skale. Vyzerá to, akoby tam boli ferraty dve, ale zdanie klame: vľavo od ferraty sú lezci, je ich asi 5 a to nás pomýlilo.

Prichádzame k nástupu. Vyzerá to pekne "do kopca". Irg má obtiažnosť D, čo je oproti Johanovi D/E trošku ľahšie. Nastupujeme do feraty a tá si nás už zakrátko získava. Nádherný vzdušný hrebeň, pekné a pestré výhľady a hlavne aj počasie "Spielt mit!"

Na vrchole Koppenkarsteinu sa nevieme nabažiť výhľadov, prechádzame okolo divnej stavby(asi slnečná elektráreň). Deň nám zbehol rýchle, na ferrate sme stratili celkom predstavu o čase. Nebola to o nič horšia túra ako Johan, niektorým sa páčila dokonca viacej.

Fotíme sa hore a teraz pre pohľade ne tie fotky si spomínam na jeden citát, ktorý sme videli na tabulke pri včerajšej túre:

Len málo ľuďom sa podarí už na zemi zistiť ako krásne je v nebi.

Vpravo dole na ľadovci je natiahnutá ako hustá vlnovka bežecká stopa. Dachstein je známym tréningovým strediskom pre bežcov na lyžiach. Pozorujem dve bodky ako sa tam vlnia hore-dole. Dnes už chodia bežci na lyžiach v lete dokonca trénovať do tunela s umelým snehom...

Prechádzame ponad skalné okno, prichádzame k visutému lanovému mostu. Nádhera! O tomto sme dopredu nevedeli, tu odbočujeme z hrebeňa dole. Rozhodli sme sa namiesto naháňania lanovky radšej "zlyžovať" dolinou.

V sedle ešte hodíme pohľadom na stenu pod budovou lanovky. Sky walk - ešte sa vrátime! S tým snehom to vyšlo podľa našich predstáv, boli sme rýchli a ani kĺby a stehná tak netrpeli (len trošku). To už sme mali nad hlavou úplne modrú oblohu.

Keď je hlava blbá, trpí celé telo...

Na parkovisku sme opäť medzi poslednými. Pôvodný plán vyraziť domov trošku skôr nevyšiel, ale nevadí. Ešte ráno to nevyzeralo na taký nádherný deň. Nabitý slnečnou energiou sa ešte dobijem aj elektrickou AU! z plota a môžme vyraziť. Taktika neskorého návratu sa osvedčila - zase sme neplatili mýto.

M.Bartoň

Foto: Roland Lipták, Martin Bartoň

• Späť

Nadpis
Meno
Kontakt
Príspevok
napíšte slovom "7"