Doliny Malá a Veľká Bránica (a kus hrebeňa malofatranského ako bonus)

Tieto dve doliny sa zasekávajú do severných svahov Krivánskej Fatry priamo pod oboma Kriváňmi. Rozvetvujú sa zo spoločného ústia neďaleko od miesta, kde pri ceste z Belej do Terchovej stoja obrovské, biele, štylizované, betónové valašky. Aj autobusy tam stoja, keby niečo... Obe doliny sú také chalupársko-chatárske: od malých latkových „teľatníkov“, cez socialistické murované a kapitalistické zrubové monštrá až po prestavané pastierske kolibky a lesnícke drevenice. Úplný sortiment.

Malou Bránicou ide zelená do sedla Bublen. Na začiatku pohodovo po ceste, potom strmo po spádnici, striedavo lesným chodníkom a cez lúky až do lúčnatého Sedla na Koni. To svojim tvarom ozaj pripomína konské sedlo, najmä pri pohľade z protiľahlého Kraviarskeho.

Zo sedla je zelený záver na hrebeň do sedla Bublen poriadne strmý, takže sa skôr oplatí odbočiť pri smerovníku doľava, do žlto značeného traverzu na Chrapáky. Ten stúpa len mierne, v prvej časti po hranici lesa – po ľavej ruke je krásne zachovaná javorová bučina (na asi 10 hektároch má dokonca charakter pralesa), vpravo samá jarabina. V druhej polovici papradie pod nohami vystriedajú lány čučoriedok, na Chrapákoch je aj studnička. Odtiaľ je to strmšie hore už len kúsok - do sedla Bublen.

Potom už ten hrebeňový bonus nazad pod Koňa. Po zelenej cez Koniarky a Hole, pomedzi čučky a kosovku. Otvárajú sa výhľady k Žiline a na Kysuckú vrchovinu, na závery oboch Bránic a hrebienok medzi nimi, vpravo dominuje Sokolie a „agrárny hrebeň“ Baraniarky - Žitné - Kraviarske, vykúkajú Rozsutce. Vľavo vzadu strmie Malý Kriváň.

Nazad v Sedle na Koni: nech je to pestrejšie, zišiel som poľovníckym chodníkom do Veľkej Bránice. Že by som v NP nemal? Hej, len dookola samé rúbaniská a dolinou brnkajú chatári autami. A rezerváciu, keby čosi, som poctivo obišiel :-) Na dne doliny príjemná lesná cesta, samozrejme že nižšie sa mení na asfaltovú. Chatiek na výber, podstrešie jednej som si vybral na prečkanie búrky. Potom už len cupi-lupi k autobusu. A cestou ešte povzbudiť šialencov bajkerov, ktorí mali za sebou prvé hodiny ME v dvadsaťštyrihodinovke a už boli ako prasce – po prvom lejaku. Táto záľuba vyžaduje poriadny morál a poriadne fondy na náhradné diely :-)

Rišo Pouš