Krkonoše na bežkách
05.03.2013Na víkend hlásili odmäk, v meste všetok sneh zliezol a tak dumám, či si mám na hory vziať pohory a bežky nechať doma. Nakoniec ich balím, veď v najhoršom prípade to bude prechádzka nie s batohom, ale s bežkami „na zádech“ (pre istotu balím všetky vosky).
Vyrážame v piatok navečer, smer Špindlerov mlyn, do Svätého Petra. Plán je stihnúť lanovku, ktorá ide o siedmej a vyváža dobrodruhov na hrebene Krkonôš. Pešo sa nám s plnou poľnou a v daždi do zjazdovky nechce. Stíhame to LTT (len tak tak), našťastie na nás čaká posledné voľné miesto na parkovisku skoro pri lanovke. Poklusom ku kase, kde kupujeme lístok a za desať minút sa vezieme. S nami asi ďalších 20 ľudí. Čím sme vyššie, tým je veternejšie – úplne hore hmla a zima ako v ruskom filme. Moja predstava romantického prejazdu hrebeňom za úsvitu mesiaca utrpela ťažkú ranu od panej zvanej Realita. Hore na Pláni nazúvame bežky a vydávame sa v ústrety noci. Našťastie pre nás príde spojka a dovedie nás do cieľa nášho víkendového pobytu - na Kantorku, bývalú školu a dnes útulnú chalupu v okolí Klinových búd.
Ráno sa nikomu nechce vstávať, večer sa predsa len trošku pretiahol a to mlieko vonku moc neláka. Nakoniec sa vykopeme až okolo pol dvanástej. Cieľom je samozrejme Snežka. A na to, aby sa ciele dosahovali, je potrebné si určiť ciele čiastkové. Tým je Lúčna búda – naša stará známa z jesenného putovania. Ciele máme stanovené, vosky namazané a zažehlené. Tradááá do mlieka a vetra. Putujeme do kopca cez Klínovky, Chalupu na Rázcestí k Výrovke. A tam to začína – fúka, sneží, vločky pichajú v očiach. Cítim sa ako polárnik na expedícii, stúpajúci v ústrety osudu, ktorý na dva metre nevidí. Čo urobím, ak ma začne naháňať ľadový medveď?
"Ahoj“, „ahoj“, „ahoj“ – preberajú ma z fantázie pozdravy oprotiidúcich, je ich nejako veľa. Česi sú blázni – hory za každého počasia: pešky, na saniach, na bežkách, všetko jedno, hlavne že je to naklonená rovina. Vysmiati utekajú dole. Od Pamätníka obetiam hôr to je k Lúčnej už iba z kopca zjazd, len tú búdu nejako nevidieť a nevidieť... Nakoniec sa ukáže celá v paráde, až keď som tak päť metrov od nej. Konečne. Láka ma vidina teplého čaju a čučoriedkových knedlí.
Na búde teplo, vonka zima, a tak prehodnocujeme ciele. Výsledkom je jednohlasné vzdanie sa Snežky - veď nie je všetkým dňom koniec. Vonku svištia lopaty, pred búdou stavajú nejakí blázni iglu. Už asi hodinu, teraz sú tak v polke. Ešte ich čaká strecha a pár chodbičiek, ej veru bude mať minimálne tri izby tento príbytok. Stavbár sa iba smeje a seká tehly jednu za druhou.
Vraciame sa rovnakou trasou, na Výrovke dávame doping a vyrážame už za tmy na Dvorskú búdu, kde sa máme stretnúť s ďalšími členmi posádky. Pozbierame sa, posedíme a svištíme naspať na základňu Kantorku.
Na druhý deň, poučení z toho predchádzajúceho, sa vykopávame z pelechov skôr. Pozitívna zmena externých podmienok – slnko volá: poďte von! Časť expedície páli na Snežku – „to budou panoramata!“ a druhá časť smer Líščí hrebeň. Namazala som zle, a tak mi to celý čas podšmykuje. No nič, budem musieť rozšíriť paletu voskov. Ťapeme od Kantorky tradične na Chalupu na Rázcestí, ale volíme skratku, pekne strmo do kopca podľa hesla: „Pojedem zkratkou, je to sice dál, ale zato horší cesta“. Od rázcestia naberáme smer Líščia hora, pekne po hrebeni a potom parádny zjazd až na Lesnú búdu, kde si dávame obed. Deň ako vyšitý, slnko svieti, všade more ľudí. Najvyšší čas vyštartovať mimo civilizáciu smerom na Čierny potok a potom traverzom Líščieho hrebeňa (trať je samozrejme ratrakom upravená, stopy na klasiku pekne vyrezané). Žiadna divočina, čo je daň za pohodlie. Cesta pokračuje dole, ale my potrebujeme hore, a tak si to pekne šliapeme do kopca pod Dvorskú búdu. Napojili sme sa na cestu, odkiaľ sme prišli, a kruh nášho výletu sa uzavrel. Skratkou sa vraciame, na Kantorke vyzdvihujeme bagáž a pekne si to šúpeme na Prednú Planinu. Pokračujeme výborným zjazdom (asi som namazala zjazdový, lebo mi to letí) až na rázcestie Nad krásnou Pláňou, kde nás časť skupiny opúšťa a sviští do Strážneho. My pokračujeme do Špindlu miernym kopčekom a potom zjazdom po zamrznutom snehu. Niektorí z nás padajú ako hrušky – asi ešte závan z jesene. V civilizácii ťažká komercia, vleky fičia, disco music, pripitučkí lyžiari. No však veď – každý má to svoje. Niekoho ticho lieči, niekoho nie.
Jana Rusňáková
Foto: Jana, Lenka, Fred
Fotky Krkonoše na bežkách
Súvisiace články:
Diskusia
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- Kôprovské sedlá na pohodu (1454x)
- Opekačka na Širokej veži (1394x)
- Dutá skala za mierneho dažďa (1318x)
- Skialpaktuál z nedeľnej Mengusovskej doliny (1105x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (1030x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (954x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (936x)
- Rudo Pado: Cesta hrdinov SNP za 7 dní (916x)
- Skialpinizmus: Gipsyho prechod (826x)
- ALS beh Kozí kameň 2024 (787x)
Fórum
- ALS beh Kozí kameň 2024
26.03.2024 - príspevok k diskusii
S tým zablúdením to teda nie je úplne pravda. Mne sa cca 2km pred cieľom podarilo odbočiť z trate a smerovať fakticky do 2. kola. Našťastie si to všim... - ALS beh Kozí kameň 2024
26.03.2024 - príspevok k diskusii
Rišo parádna reportáž ako vždy a díky za fotky :) - Skialpaktuál z nedeľnej Mengusovskej doliny
18.03.2024 - príspevok k diskusii
tak Voli chrbat nedotiahnut v takom pocasi je skoda, tam to byva paradne na poobede, ak treba voskovat pasy a aj lyze potom. musela byt narocna sobota... - Koruna Tatier
28.02.2024 - príspevok k diskusii
Dear Ondrej, fabulous achievement! Please contact me in order to put your name on the Prominence List. - Dutá skala za mierneho dažďa
26.02.2024 - príspevok k diskusii
hej, a zlanaky sme dali free solo! aspon dakus silnej "farby" do tej sivej frontovej tlacenky co nam zhora na hlavu padala. na jesen tam musi ale byt ... - Modrobiela nedeľa v Salatínskej doline
20.02.2024 - príspevok k diskusii
Riso vdaka, super vylet bol! aaa tota palica fakt na meranie nestacila, bo ako mi vyklzla, pekne suchla az donuka. ale kedze som mal esci druhu, ta zo... - Koruna Tatier
16.02.2024 - príspevok k diskusii
No asi gratulujem. K systematickosti, vytrvalosti a organizovanosti. Fotky stoja za to.