Švajčiarsky NP: Piz Quattervals 3165m na druhý pokus

Zernez, Pra da Punt 1485 m. Parkovisko zdarma, skoro ako doma :D Hlavné východisko do srdca Švajčiarskeho národného parku, do doliny Cluozza. Trasu a miesto štartu oproti prvému neúspešnému pokusu som mierne upravil. Po výživnom stúpaní sa napojím na už známy chodníček a klesajúcim traverzom sa dostanem ku Chamanna Cluozza 1889 m. Viem čo ma dnes čaká... Teda tuším. Občerstvujem. Ko/ko - kola,koláč, jazdím na cukry.

Na chate sa už nepotrebujem na nič pýtať. Fotku s plánikom trasy mám vo foťáku a v hlave. Tak len pozdravím a uškŕňame sa na seba. Chatár sa baví so športovo vyzerajúcim mladíkom, ktorý balí niečo, čo vyzerá ako krosná... On tu musel fakt doniesť nejaký tovar... Keď chýba len nejaký chlieb, tak sa vrtuľník objednávať neoplatí...

Od chaty krátky klesajúci traverz ku potoku, a potom už na mňa čaká Valletta. Stúpanie jak sa patrí... V podstate až na vrchol, nejakých 1300 výškových metrov. Značka sa miestami stráca v suti. Treba hlavu hore a hľadať jak stopovací pes.

Iba mierne naklonená rovinka pod vrcholom. Záver doliny. Amfiteáter. Oproti kráča veľký muž s palicou. Kockovaná košeľa. "Padajú kamene! Otočil som sa! Dávaj pozor!

"Kamene!? Aké kamene? Som rozbehnutý, zabrzdím až hore... Ale hej, šak aj minule padali...."

Stretávam ďalších dvoch. Zase tie kamene. Hmm... Som rozbehnutý. Nič nepadá. Triafam správny smer podľa fotky. Žiadne značky ani skalné mužíky. Pred rokom som tu dával márne pokusy, netušil som kadiaľ...

Nachádzam krátke fixné lano, som dobre. Hore voľným štýlom. Stopy v suti sú len málo badateľné. Kde to ide, dávam to radšej po skale. Vychádzam na hrebeň. Miestami trošku ľahkého lezenia, ale pohoda. Najväčší problém tu predstavuje pohyblivá suť. Bez paličiek by tu človek toho moc nepredviedol.

Vrchol. Výhľady parádne. Pofotím, filmujem, vychutnávam. Je toho vidieť veľa.

Vrcholová knižka: píšem do nej pätnásty zápis tohto roku. Kua málo sa mi to zdá na najvýznamnejší prístupný vrchol NP. Veď na mape to je modrá značka - akože, iba v mape. Realita je trošku iná. 

Od chaty som stretol troch ľudí... A potom už nič.

Zostupujem tak ako hovorí plánik. Druhou stranou ako prebieha výstupový hrebienok. Takú suť som ešte nezažil. V talianskych Dolomitoch niekedy trošku možno, ale... Netrafím hneď najlepší smer, ale nájdem sa a zas v kľúčovom mieste nachádzam fixné lano.

Pri zostupe spúšťam lavínky, ktorým sa nechce zastavovať a padajú až na úpätia svahu (video).

Som dole. Vydýchnem. Bilancujem. Pozerám, čo som to zošuchol dole. Mám aj zapnutú kameru, keď v miestach výstupovej trasy začujem padajúce kamene. Neubúda ich. Zrazu celkom dobrá, poctivá lavínka. Rovno cez výstupovú trasu...

Pred chatou dobieham všetkých troch ľudí, ktorých som stretol. Debatujemä. Poznámky (na moje výškové topánky) rôzneho typu padajú...

Snažím sa dvomi vetami im vysvetliť moju palicovú techniku. Okrem paličiek treba tvrdú palicu :D

Aj na chate sa darí debatovať. Val Roseg je kľúčové slovíčko, ktoré rozväzuje jazyky :)

"Uff bola som tam, ale tých ľudííííí, hrozné.... :D A tu je taký kľud...

Áno, bol tam kľud. 

Taký švajčiarsky kľud.

7hod 30min. 24,5km 2500v.m.

K videu len toľko: keď som si prvýkrát pustil ten materiál, tak som si pomyslel: toto nepoužijem... Ale neskôr som si uvedomil: však to je také autentické, takto to bolo... V závere videa sa mi podarilo celkom dobre zachytiť skalnú lavínu, ktorá sa prehnala presne v smere mojej výstupovej trasy. Pozoroval som ju pri zostupe, už pod vrcholom...

Martin Bartoň