Messinský prieliv a Spartakus

 Blížime sa po diaľnici ku hlavnému mestu Calábrie Reggio di Calabria. Diaľnica sa opravuje, vďaka neprehľadnému značeniu schádzame omylom dole. Tabule majú presne opačnú farbu ako by som čakal. Nevadí, otočíme sa a sme naspäť na diaľnici. O chvíľu by sme mali odbočiť dole na mestečko Villa San Giovanni z ktorého premáva trajekt do Messiny. Je to spojnica Sicílie s pevninou. trajekty tu premávajú kyvadlovou dopravou. Nečaká sa dlho.

Projekt mostu nad Messinskou úžinou už je hotový dlho. Nie je to žiadna štreka, v najužšom mieste je to asi tri kilometre. Most sa však nestavia. Odpovedať na otázku prečo, nie je také jednoduché. Chýbajú peniaze, zrušením trajektovej dopravy by prišlo o prácu veľa ľudí, počul som aj hlasy že most by pokazil pekné výhľady na úžinu..., ja osobne som mal aj taký pocit: že už beztak hektický a rýchly život v Messine, Reggiu, a na husto obývanom pobreží Sicílie by sa s mostom ešte dramatickejšie zvýšil... takže most sa nestavia, Sicília ostane pravým ostrovom aj naďalej.

Výjazd z diaľnice je uzavretý, sakra! Schádzame dole na ďalšom. Nikde žiadne značenie ako sa dostaneme do prístavu trajektov. S pomocou navigácie a mapy sa približujeme v hustej premávke ku prístavu. Úzka ulica plná áut, miestami mám obavy či sa vôbec zmestíme... neskôr sa tento štýl jazdy stáva pravidlom.

Parkujeme na mieste neďaleko prístavu. Ideme na prieskum peši. Prejdeme za roh a vidíme miesto, kde prichádza cesta z diaľnice. Predávajú sa tu lístky. "Chcete lístky?" kričí už z diaľky dohadzovač. Akýsi pomocník chlapíka sediaceho za kasou. Je to funkcia akú z domova nepoznáme, tu je to asi bežné...

Jasné, že chceme. Dohadzovača si nevšímame a ideme ku okienku. On ide s nami. Najprv sa pýtam na cestu, chlapík za okienkom sa zase pýta na auto. Dohadzovač kričí tiež. V Taliansku bežná vec, hovoríme štyria ľudia naraz. Ako sa dostanem do prístavu? Kde parkuješ? Aké máš auto? Kedy sa vraciate naspäť? Spiatočný lístok pre osobné auto je 75! Máme mikrobus! Aký autobus? Chlapík za okienkom poveruje dohadzovača, ktorého zrejme dobre pozná aby sa šiel somnou pozrieť na auto. Cesta na ktorej parkujeme totiž nevedie okolo kasy. Ukazujem dohadzovačovi auto, za nami parkuje veľký Camper. To nie je osobné auto, kričí! To tmavé pred ním, kričím naňho ja! Pozerá nato a kričí na mňa: "Dobre, poviem mu osobné auto ale daj 10 euro! Medzitým prichádzame znovu k okienku. Osobné auto! Kričí pokladníkovi dohadzovač. Ešte dohadujeme termín návratu. Dám vám to na tri mesiace! 75 euro! ok beriem a dúfam, že pri nastupovaní na trajekt nás nikto nevráti späť.

Otáčam sa od okienka s lístkom. Dohadzovač nastavuje ruku. Dávam mu päťku a aby neprotestoval prechádzam do plynulej slovenčiny a pekne mu poďakujem.

Cestu nachádzame, síce musíme ešte raz cúvať ale všetko dobre dopadne. Na loď nás púšťajú bez problémov. Kontrolór sa ani nepozrie na lístok. Pomedzi autá sa motajú černosi a snažia sa dačo predávať. Prípadne žobrať. Slávka už má systém a žobrákovi podáva jablko. Chytí ho s pohľadom ako keby ho videl prvý raz. Kolóna sa pohýňa. Vchádzame do útrob trajektu...

Po 20 minútovej plavbe sa vyloďujeme v Messine. Veľký a dlhoročný sen sa splnil. Podarilo sa nám to, čo sa Spartakusovi kedysi nepodarilo...

Píše sa rok 71 pred naším letopočtom. Mocná rímska ríša sa už dva roky borí s veľkým problémom: Povstanie otrokov ju zasiahlo priamo v jej centre. Veľké armády na jej hraniciach nie sú schopné prísť na pomoc. Otroci sa ale nesnažia na začiatku využiť svoju prevahu a zaútočiť na Rím. Ide im o slobodu. Spartakus zakáže medzi svojimi ľuďmi vlastníctvo zlata a striebra. Vojnovú korisť rozdeľuje rovnako. Dbá na dobré vzťahy s civilným obyvateľstvom čím si získava jeho podporu... Z nepochopiteľných príčin však nevyužije voľnú cestu cez Alpy ale vracia sa do Talianska. Putuje na juh tentoraz už prenasledovaný silnou armádou. Jeho jediná šanca je dostať sa na Sicíliu. Obilnicu Ríma. Na Sicílii žije veľké množstvo otrokov. V minulosti tu už boli menšie povstania otrokov. Armáda na Sicílii je slabá...

Pri prvom pokuse o preplavenie sa na Sicíliu zaplatí Spartakus pirátom za prevoz dopredu. Tí ujdú aj s peniazmi... Druhý pokus stroskotá na búrke a provizórnych pltiach. Armáda otrokov je po dvojročnom putovaní unavená a nejednotná.  Povstanie otrokov je čoskoro porazené a končí ukrižovaním tisícok otrokov popri ceste do Ríma...

Napriek neúspechu vojde toto povstanie, pôvodne malej skupiny gladiátorov do histórie. Mottom gladiátorov bolo: "Radšej zomrieť v boji za slobodu ako v aréne pre zábavu divákov..."

M.Bartoň