Turistika - Muránska planina 3 – lykožrúti, zbojníci a somári - Vetroplach magazin

Muránska planina 3 – lykožrúti, zbojníci a somári

26.12.2011
muranska-planina-3-–-lykozruti-zbojnici-a-somari

Vytriasam seno zo spacáku aj z odevu, leziem zo šopy pod sedlom Burda a sledujem, ako slnko pomaly stúpa spoza Vysokého vrchu. Tak začína štvrtý deň motania po Muránskej planine - dnes ju cez Fabovu hoľu a sedlo Zbojská opustím. Zo sedla si ale spravím zachádzku a do Pohronskej Polhory sa spustím cez sedlo Chlipavica a samoty Krátke. Nebo je dnes zase modré, vyzerá to na pekný deň.

 

V sedle Burda seriózna križovatka, okolo prefrčí pár osobákov, prachu ako v cementárni - sucho je už riadne dlho. Kým sa začnem štverať na Fabovu hoľu, idem si ešte obzrieť novú útulňu v starom lome. Je kúsok od sedla, vyzerá zaujímavo, aj „bajkpozitívne“. Aspoň niekto sa to tu pokúša oživiť, to je chvályhodná snaha. Najväčšia sranda je záchod pod cestou – nič pre hanblivých a bojazlivých :-)

 

Výstup na Fabovu hoľu je prudký, väčšinou po rozrytých zvážniciach a hlavne otvorený voči slnku, ktoré stále viac dobiedza. Vietor a lykožrút tu zanechali riadne stopy, ale v rezervácii, ktorá ostala nevyťažená, to vyzerá aspoň ako v prírode – na rozdiel od susedných rúbanísk. Prechádzka pomedzi stojace sucháre je zaujímavá – zdola sa už dvíha nový porast, kým na rúbaniach nevidno nič, len trávu. Uvidíme o pár rokov, čo bude... Od vrcholového smerovníka nevidno nič a zachádzka ďalej na sever do sedla tiež nič nerieši, aj keď je tam nakreslená vyhliadka. Čosi lepšie je to na „Troch kopcoch“ vďaka rúbaniam, ale proti slnku a cez opar aj tak poriadne nevidno.

 

Ako hore, tak dole – čiže strmo a zväčša po zvážnici. O pol hodinku míňam vysoko položenú, pekne zachovanú horskú osadu Kučalach. Je odtiaľto dobrý výhľad na miesta, ktorými som včera zostupoval do doliny Rimavy. Len ten opar! „Traktorová magistrála“ ma ďalej neomylne vedie dolu Kučalaskou dolinou do sedla Zbojská. Na lúke odbočujem skratkou doľava k „zbojníckemu“ salašu. Popri bývalej vojenskej strelnici ma vedú značky miestnych náučných chodníkov – farebné valašky. Dobrý nápad, využiť miestne zbojnícke tradície. K salašu ani nejdem, na môj vkus sa tam moce priveľa ľudí, áut a motoriek. Radšej si sedlo vychutnávam z nadhľadu protiľahlého svahu. Popri spracúvaní poslednej konzervy čakám, či náhodou nepôjde zubačka, alebo aspoň motorák. Hodil by sa vláčik do záberu. Ale v nedeľu na poludnie toho asi moc nejazdí, tak za zbieram zo zeme a pokračujem. Na vrchnom okraji lúk mám ešte možnosť dozvedieť sa niečo o tunajších zbojníkoch a pustovníkoch - je tu celkom pekne a aj na bajku by sa v okolí dalo vyblázniť.

 

 

Dvojhodinový úsek od vstupu do lesa až po samotu Machniarka je ale ako za trest. Že po zvážnici, to už som si zvykol. Ale ten prach, pripekajúce slnko, samé rúbaniská, no hrôza. Zaujímavá je len rezervácia Rosiarka – zachovaná mokrá lúka s vegetáciou, nie veľmi typickou pre tieto lesy. Z iného pohľadu je zaujímavé aj sedlo Diel, kde sa zbieha až 8 lesných ciest.

 

Od Machniarky ale iný svet, krajší. Oplatilo sa schádzať do Polhory tadeto. Cesta vedie prevažne odlesnenou lazovou krajinou, je vidieť ktoré usadlosti ešte žijú, ktoré už len dožívajú a z ktorých už sú chalupy – aj podľa farby pozemkov okolo nich. V sedle Chlipavica híkajú somáre, žobrú niečo pod zub, ale už nemám. Gazdovský dvor (pobočka salaša Zbojská) sa od vzniku pred dvoma rokmi pekne rozrástol, dá sa tu najesť aj ubytovať, deťom aj iné zvery okrem somárov ukázať. A je tu pekná maľovaná mapa, hneď je mi jasnejšie kade som doteraz chodil :-) Pohodu trošku kazí iný somár, ktorý tu preváža deti na offroade a víri prach. Obehne ma párkrát, tak sa nahlcem do sýtosti. Ale detičky sú spokojné, mieria na mňa z okien plastovými samopalmi – isto majú pekný deň a skvelú výchovu.

 

Z konca Krátkeho do Pohronskej Polhory je to už len kúsok dole strmým chodníkom. Na vlak času dosť, tak si ešte chvíľu posedím pod statným bukom na kraji lesa, kým sa spustím do civilizácie. Dedina dole je ospalá, ako má v nedeľu poobede byť, stanička je milá, malá: nestojíme, máme zpoždění... Vychutnávam tú pohodu na lavičke pred ňou. Kultúrny šok nastáva až v Bystrici, keď sa zo stanice presúvam cez mesto. Vitaj v realite :-)

 

Rišo Pouš

 

 

Fotky Muránska planina 3 – lykožrúti, zbojníci a somári


Súvisiace články:

Diskusia




RE: Muránska planina 3 – lykožrúti, zbojníci a somári
JaroB 29.12.2011
Ako sa dobre čítajú články z okolia domoviny :) Trasu si si sám plánoval, alebo radil niekto ? Bo vymyslená je geniálne!

RE: Muránska planina 3 – lykožrúti, zbojníci a somári
Ripo 29.12.2011
Noooo, v základe radil Vlado Bednár a jeho "Veľká dobrodružná vlastiveda" :-) A doladiť som sa to snažil len podľa mapy tak, aby som za tie 4 dni spoznal čo najviac miest, kde som ešte nebol.

RE: Muránska planina 3 – lykožrúti, zbojníci a somári
Ripo 05.11.2012
Tak druha fotka v galerii je uz historicka. Niekto sa asi postaral a zrub zhorel do tla, skoda...

RE: Muránska planina 3 – lykožrúti, zbojníci a somári
Kocka (iliner@upcmail.sk) - 27.11.2012
Musím potvrdiť, že je tam ozaj krásne. Takú historickú fotku mám i ja, keď sme tam boli v auguste na bikoch. Určite sa tam ešte vrátime na budúci rok na výjazd, na jazdenie je tam toho dosť.

Partneri

JM SPORT www.skyrunning.sk www.tatry.nfo.sk www.msslovakia.eu
www.sherpacaffe.sk Pavol Kuna sport.sk
www.scandinavia.sk www.scandinavia.sk www.tatryportal.sk
alkan.szm.com www.outdoorfilmy.sk
www.modralanovka.sk
www.montana.cz
©  Vetroplachmagazin 2007 - 2019  |  designed by MVM Trade s.r.o.
All rights reserved
Počet prístupov: 4382253