Turistika - Paglia Orba: korzický Matterhorn - Vetroplach magazin

Paglia Orba: korzický Matterhorn

27.08.2014
paglia-orba-korzicky-matterhorn

Aj keď smutná predohra, ale musím ju tu spomenúť. Nebol som sám, odišlo nás asi 800 000 v roku 1968 z ČSSR. Pre republiku to bolo kruté pustenie žilou. Prísť do normálnych koľají nebolo ľahké, ale v roku 1970 plánujeme ísť na Korziku, trocha vandrovať a aj si oddýchnuť. Na lezenie tam ešte nemyslím. Odišli aj horolezci, aj lyžiari a nejakými cestami pomaly každý vedel o niekom, kto je „vonku“. Jedného dňa u nás niekto zvoní a pred dverami stojí Jano Beneš. On je teraz tiež v Mníchove a ja pendlujem medzi Mníchovom a Garmischom. Vedel som, že niečo poliezol v Tatrách a on, že som pretekal a liezol s Gipsym. Spomeniem mu našu dovolenku a on vraví: „Idem s vami“. Vravím „Máme ale plné auto“, a on, že teda ide svojim. Už dávno som sníval o najkrajšom kopci na Korzike, Paglia Orba. Laná máme, tak vybehneme na 2-3 dni z kempu a je to. Dohodnuté.

 

Koncom júna stojíme pobalení na cestu, Jano na Renaulte 1600 a ja s naším modrým Chryslerom 150PS. To hovado bolo viac v oprave ako na ceste. Tak sa pomaly terigáme do Janova: obrovský prístav! Na loď do Bastie musíme ešte dlho čakať. Neďaleko je plaváreň, ideme tam zabiť čas. Autá stoja pred plavárňou, aj ich vidíme, ale keď vyjdeme von, má Jano vybité okno a jeho kožená bunda je preč. Papiere má našťastie pri sebe. Hneď v bočnej ulici je predajňa Renault aj s opravovňou, Jano dostal nové okno. Postavili sme sa hneď do radu a nalodili sa. Celé štyri hodiny presedíme na palube a z prístavu v Bastii sa vyberieme po pobreží do Calvi. Čaká nás pekný kemp s nádhernou plážou. O kúsok ďalej sú kasárne cudzineckej légie a za nimi krásne cvičné skalky, kam chodia legionári trénovať. Ideme sa tam rozliezť a potom na pláž, odtiaľ už vidieť vzadu Monte Cinto a Paglia Orba, nie je to ďaleko. Vo vode sa dá aj spať, taká je teplá. Potom trocha kukáme, ako domáci hrajú bocca a ideme do starého mesta Calvi najesť sa a na fľašu fajného červeného.

 

Po troch dňoch sme už nadržaní, je čas ísť sa kuknúť na ten kopec. Človeka to dráždi, ešte keď aj vieme, že nás čaká milovaná žula - granit, pevná skala, na ktorej sa ani vibramky nešmýkajú. Tak nabalíme môjho Chryslera, jediná starosť je, že nemáme veľa skôb a karabín, budeme šetriť pri istení. Prvý deň chceme dôjsť len pod stenu a budeme bivakovať. Ideme najprv po úzkej ceste pobrežím, samá zatáčka, všade trúbia autá. Až po Porto, tam odbočíme do hôr smerom na Corte. Času máme dosť, tak si ideme pozrieť najprv mesto, polohu má ozaj krásnu. Dáme si po limonáde a ideme pomaly nazad popri jazere do Albertacce. Tam sa pýtame na cestu ďalej a zisťujeme, že ešte pekný kúsok sa dá vyjsť hore po lesnej ceste, zákazy tam nie sú žiadne. Ako sa obrátime na cestu dole, budeme riešiť potom. O chvíľu sme von z lesa, otvára sa nám nádherná panoráma a popri potoku Golo stúpame smerom k Paglia Orba. Dominuje na konci doliny ako kráľ, vraj najkrajší kopec Korziky. Matterhorn.

 

Kaskády a žumpy volajú direkt do vody, ale my len pijeme, kúpať sa budeme po robote. Končíme pod stenami Orby, kosodreviny je tam dosť, tak hľadáme čo najrovnejší pľac na bivak. Jesto aj plno suchej trávy, zbierame ju dlhšie, bude sa dobre spať. Nebrali sme varič, máme dve veľké termosky (káva a čaj), šumienky do vody, s tým vyjdeme. V Mníchove dostať čabajku, tak si dáme na večeru klbásy a čajík, káva bude na raňajky. Beneš má mono ďalekohľad, tak do tmy študujeme našu hranu, ktorá tu stojí mohutnejšia ako som si myslel. No nebude to sranda, to je hneď vidieť.

 

Jano ma ráno fotí, aký som zaspatý. Ja foťák nemám, ale tú fotku mi dal neskoršie. Obliekať sa nemusíme, len topánky natiahnuť. Lano sme mali pod hlavou, no a obligátne ísť na hajzel. Príroda doniesla, príroda odnesie!! Kávička chutí nesmierne, tu je to úplný pôžitok. Potom sa terigáme pomaly pod hranu, je to len kúsok, túto pohodu som šacoval už aj na Jalovci a Trávniku. Je to sranda keď málo lezieš, tie uzly ti nejdú od ruky, Janovi tiež nie, tak aj taký jednoduchý polovičný lodný uzol robíme na dvakrát. Čo mi je ale teraz jasné, budeme musieť liezť dlhšie pasáže bez istenia, skôb je málo a karabín tiež, najmenej dve musia ostať vždy na štand. Nejak bolo, nejak bude, uvidíme - povedal slepý.

 

Rozcvičíme sa pred lezením (sme trocha tvrdí) a Jano začne. On liezol ešte menej ako ja, na trojke sa rozhýbe. Kým spraví štand, to trvá, ale je leto a pekne a máme čas. O chvíľu som pri ňom a kukám teraz do strmšej časti hrany. Vezmem všetko čo máme, aj rebríky, no a slučiek rozličnej dĺžky máme dosť. Sú miesta, kde môžem slučky oviazať o skalu - do slučky dám lano a slučku zavriem uzlom, tak šporím skoby a karabíny. Keď si pomôžeš sám, tak ti pomôže aj pán Boh - slučky vlastne boli len morálna podpora, bola to krásne leziteľná štvorka, robila radosť z pohybu.

 

Ďalej to vyzerá ťažšie. Aj je, za IV+, vymeníme si miesta a idem aj ďalšiu dĺžku ja. Zazvoní aj pár skôb, lebo nejako cítim tlak v zadku, že ich asi treba. Jano dolezie bez problému, vie, že ho doberám, môže vypadnúť kedy chce. Ďalej vraj ide štvorka, tú degradujem na III, to ideme spolu. Prídeme pod kľúčové miesto, vyzerá to parádne, je mi jasné, že ani jeden z nás to voľne nevylezie. Jano kecia voľačo o zlanovaní, on nevie, že klincovačky, to bola moja hlavná robota s Gipsym. Vlado by to bez problému vyliezol, ale nie je tu. Tak dohoda: idem dopredu. Jano vraví, že máme ale len dva rebríky. „No a? Keď budem hore, pustím ti obidva na repšnúre dole, žiadny problém“. Pobral som všetko čo sme mali, táto žula ponúka spústu možností klincovania, len ma chytá smäd, lebo sme pomalí ako slimáci a deň pokročil, slnko praží ako na pláži. Liezť síce nemusím, ale tvrdo robiť. V tých časoch sa nik nepýtal, akým štýlom sa niečo preliezlo, hlavne hore. Štand bol bomba, tak som skrútil rebríky dokopy, zatiahol slučkou a hodil Janovi dole. Dvojité lano je výhodné na vybíjanie skôb, tak stojíme o chvíľu obaja Janovia vedľa seba. Vytiahnem z jeho ruksaku niečo na pitie, lebo ináč skapem. Ostáva ešte kúsok klincovačky, tak posielam Jana dopredu, nech sa pohrá aj on. Za týmto úsekom robíme na pilieri oddych, vidíme, že nie sme vo forme. Odtiaľto idú hore úseky, ktoré sú pre nás už leziteľné, sme pomalí, ale bez problémov.

 

Sme hore, je tu miesta pre stádo kráv. Paglia Orba (2525m), korzický Matterhorn, je náš. Len potichu napíšem, že skoro päť hodín :-) Invalidný čas. Ale to je jedno. Bolo pekne. Šacujem: s Vladom dve hodiny! Oproti vidíme všade spomínanú atrakciu na vedľajšom kopci Capu Tafunatu: veľké okno v strede steny.

 

Zostup volíme normálkou, že vraj turistický výstup na vrchol... Odporúčam každému turistovi najprv lezecký kurz, striedajú sa tu I - II - III, hore - dole. Jednu časť sme radšej zlanovali, pre turistu je to naozaj nie žiadna sranda. Sem - tam bola aj značka. Dole pri peknej žumpe sme sa vyzliekli, voda bola hore teplučká, ale keď nohy boli dole, studená. Umyli sme sa od potu, trochu sme si poležali na horúcich skalách a tempom dole do Albertacce, naháňal nás hlad. Našli sme jednu pizzeriu, dali sme si spraviť so všetkým čo jesto - veľkosť maxi a po dve pivá. Krčma sa volala Paglia Orba, povedali sme, že sme boli hore. Najprv si mysleli, že sme Nemci, to im smrdí, ale povedali sme im, že sme zo Slovenska, z Tatier, z kopcov ako tu. Hneď sme boli kamaráti. Posedeli sme dlho a skoro ráno, ešte v noci sme došli nazad do Calvi. Moja žena Pira bola vyplašená, kto sa tu v noci motá. Ďalej dovolenka. A po stopách Napoleona. Vcelku dobrý Janov nápad, bohvie či by som bol ešte niekedy liezol na Korzike. Jano išiel potom ďalej svojimi cestami, ja svojimi, neviem čo ďalej podnikal.

 

Jano Banko

 

A tu ešte aktuálne videjko od Moma

Fotky Paglia Orba: korzický Matterhorn


Diskusia




RE: Paglia Orba: korzický Matterhorn
alex luczy 27.08.2014
znovu krasny popis zazitku, janicko. ako vzdy vynikajuce

RE: Paglia Orba: korzický Matterhorn
Jano 27.08.2014
Sanko,poznas sam Korziku, vies ako je tam krasne, ziadne masy ludi, to je este aj dnes Paradies. Skorej ta trafi gulka, ako ty cloveka.

Partneri

JM SPORT www.skyrunning.sk www.tatry.nfo.sk www.msslovakia.eu
www.sherpacaffe.sk Pavol Kuna sport.sk
www.scandinavia.sk www.scandinavia.sk www.tatryportal.sk
alkan.szm.com www.outdoorfilmy.sk www.montana.cz
©  Vetroplachmagazin 2007 - 2018  |  designed by MVM Trade s.r.o.
All rights reserved
Počet prístupov: 3458782