Turistika - Prechod bulharskými pohoriami Rila a Pirin I - Vetroplach magazin

Prechod bulharskými pohoriami Rila a Pirin I

31.08.2010
prechod-bulharskymi-pohoriami-rila-a-pirin-i

          Rila je súčasťou Rilsko-rodopského masívu, rozkladá sa na ploche 2629 km2. Národný park tvorí 810 km2. Pohorie je tvorené žulovými a rulovými skalami, má alpínsky charakter, výnimku tvorí juhozápadná časť. V celej oblasti sa nachádza veľa jazier a prameňov. Na juhu hraničí v sedle Predel s  pohorím Pirin, ktoré je druhým najvyšším pohorím Bulharska. Začali sme Rilou, cestu po jej hrebeňoch sme si rozplánovali na 6 dní.


11.7.2010
Za východzí bod sme si zvolili mestečko Borovec, nachádzajúce sa severne od Rily. Nielen z dôvodu najstrategickejšieho bodu, čo sa dopravy týka, ale aj faktu, že prvé kilometre a prevýšenie 1000 metrov nám pomôže skrátiť lanovka. Jedinou nevýhodou je, že v pondelok a utorok nepremáva, ostatné dni do štvrtej. Za pol hodiny a desať leva nás Gondola vyviezla  na Jastrabec (2369m), odkiaľ sme sa vybrali po červenej značke k chate Musala (2389m). Cesta k nej trvala zhruba hodinu. Chata nás prekvapila svojou zanedbanosťou a opustenosťou. Nezastavovali sme a pokračovali okolo Musalských jazier ďalej. Prvý tábor sme postavili pri Alekovom jazere.


12.7.2010
Na to, že sme boli vo výške nad 2000 metrov, noc nebola vôbec studená. Ráno sme pokračovali po červenej značke ďalej. Asi za hodinu sme minuli modrú chatu/zástenu pri najvyššie položenom jazere na Balkáne – Ledenoto Ezere (2709m) a strmým stúpaním po šutroch sme sa dostali na najvyšší vrchol Balkánu – Musalu (2925m). Tam sa nachádza meteorologická stanica a chata, kde sa dá občerstviť a prespať. Je celá zadrôtovaná, čo nám dodalo pocit bezpečia, keď sme v nej prečkávali búrku, preháňajúcu sa po okolitých hrebeňoch. Celkove je počasie na Rile nestále. V tomto období je zvýšené riziko búrok, častokrát je obloha zahalená do mrakov alebo oparu, mrholenie a dážď nie sú žiadnym prekvapením. Našťastie zrážky, ak sa spustia, trvajú zväčša krátko – od niekoľkých minút po hodinu. To bol dôvod, prečo sme vždy vyrážali skoro ráno - aby sme v prípade podvečerných búrok mali blízko zostup do sedla.
Z vrcholu Musaly sme pokračovali po červenej značke cez Malak Bliznak a Golyam Bliznak. Keď sa  v diaľke začala ozývať ďalšia búrka, rozhodli sme sa nič neriskovať a radšej zostúpiť do najbližšieho údolia. Asi po 100 metroch zostupu sme postavili stany a čakali, ako sa počasie vyvinie ďalej. Búrka nás nakoniec obišla, ale mraky, valiace sa cez vrcholy, nám nedávali jednoznačnú odpoveď na to, či bola posledná. Párkrát sa nad nami prehnal krátky dážď. Asi po hodine a pol sa mraky začali trhať a bolo vidieť presvitať slnko. Pobalili sme stany a vyšliapali strmákom späť na hrebeň. Po pol hodine priameho výstupu sme sa napojili na červenú a traverzom okolo Marishki Chal a cez Yuroushki Chal sme pokračovali do sedla Dzhanka. Pochod je to dobrý, nenáročný. Väčšinou traverz okolo skalnatých vrcholov.
Keďže sa za nami objavil ďalší čierny mrak, hoci nevyzeral ako búrkový, pridali sme radšej do kroku a zastavili sa až pri rázcestníku k chate Granchar. Tam sme postavili tábor. K chate a jazeru sme nezostupovali, iba sme nabrali vodu v prameni, ktorý je na modrej značke niekoľko desiatok metrov smerom k chate.


13.7.2010
Ráno sme začali po červenej okolo vrcholu Kovach. Za ním sa pripája k červenej značke modrá, vedúca z juhu zo smeru Semkovo-Belitsa. Za vrcholom Vapa je možné podľa tyčí zostúpiť k jazeru Kanarsko Ezero a potom vystúpať do sedla Kanarski Preslap. My sme zostali na hrebeni a užívali si výhľady do otvorenej krajiny. Musalu bolo vidieť v diaľke, tentokrát nezahalenú v oblakoch. Prešli sme okolo modrej značky (ktorá vedie spolu s tyčami doľava na vrchol Kanarata) a šliapali ďalej po modro-červenej, strmým zostupom po sutinovom a snehovom poli. Zostup končil pohodlným traverzom  do sedla Kanarski Preslap. Z neho sa už otvárajú výhľady na Ribne Ezerá. Sú to dve priehrady, medzi ktorými sa nachádza malý komplex murovaných chát a unimobuniek, slúžiacich k ubytovaniu. Zostup k jazerám vyzerá strmo, ale celkove je „tourist friendly“. Je tvorený spevnenými serpentínami, akurát na niektorých miestach trochu zosunutými. Na chate sme sa nezastavovali, ťažko povedať, či na nej varia alebo nie. Vyzerá obývaná, možno v prípade núdze sa tam najesť dá. Pokračovali sme ďalej okolo Dolno Ribna Ezera - najskôr traverz, potom klesanie kosodrevinou do údolia. Tu sme pri potoku, pred nástupom na hrebeň Marinkovica, postavili tábor.

 

Strašnoto_ezero

 

14.7.2010
Ráno sme si ako rozcvičku dali výstup na hrebeň. Spočiatku strmé stúpanie, ale potom traverz po červenej až po značku 2628m bez názvu. Po dlhom klesaní sa nám naskytol pohľad do údolia na malú útulňu Kobilino Branište (2145m), určenú na núdzové prespanie. Sú v nej priečky ako postele s matracmi a dekami, ale v dosť zanedbanom stave. Nezastavovali sme sa a vyrazili pohodlným traverzom po červenej smer Popovokapski preval. Cesta vedie cez terasy s plesami, známymi ako Popovokapski Ezera. Jedna z najkrajších častí treku. Vyzerá to, akoby sa človek prechádzal po miestnostiach veľkého domu, oddelených iba stúpaním, kamením a kosodrevinou. Vyzerali ako japonské záhrady - každý kameň, kvet či vodná plocha mali svoje správne miesto. Na rázcestníku červenej so žltou a zelenou sme pokračovali traverzom po pravej strane Golyama Popova Kapa. Cesta dobrá, po šutroch, na jednom mieste je natiahnuté pomocné lano. Po chvíli sa nám už otváral výhľad na Strašnoto ezero, ktoré bolo tesne pod nami. Krátky, strmší zostup k nemu nám trval asi 10 minút. Nachádza sa tu jedna nocľaháreň pre dvanásť ľudí. My sme pokračovali po červenej ďalej a tábor postavili pri Malomaljovitskom jazere. Po chvíli sa privalila krátka, ale silná búrka. Boli sme radi, že nás nezastihla pri zostupe na chatu Maljovitsa. Ten sme absolvovali na druhý deň.

 


15.7.2010
Zostup nie je príliš strmý - po kameňoch, cez kosodrevinu a miestnu džungľu. Potrebovali sme klesnúť do výšky 1960m a potom ešte v ten istý deň vystúpať znovu na hrebeň. Asi po hodine a pol sme na náprotivnom svahu uvideli chatu. Chata veľká, dokonca tu predávajú plynové bomby na naše variče (klasiky VAR a Coleman). Nikde inde sme ich v Bulharsku nezohnali a keďže sme sem šli lietadlom, nemali sme ich so sebou. Povolený do lietadla je len benzínový varič. Musí byť ale poriadne vypláchnutý, inak sa môže stať že neprejde kontrolou. Tuhý lieh nám nebol moc platný, jedine na zohriatie vody, nie na uvarenie jedla.
Na chate sme si dali výbornú fazuľovú polievku a špagety a  pomaly sme vyrazili ďalej. Čakalo nás prudké stúpanie cez potoky, balvany, sutinové polia. Pomoc rúk niekedy nevyhnutná, výstup náročný. Odpočinuli sme si pri jednom z plies, doplnili vodu a vyrazili na poslednú etapu výstupu.

Vrchol Maljovitsa (2729m) nie je priamo na červenej značke, je potrebné odbočiť doprava. Je to asi desať minút po rovinke a je možné ho absolvovať naľahko. Návrat je tou istou cestou, alebo klesaním a napojením sa na červený traverz skratkou. Nasledoval celkom dlhý, ale príjemný zostup a potom znova výstup cez Golyam Mermer (2589m) a Malak Mermer (2562m) na Dodov vrah (2661m) a ku koncu hrebeňa na Damagu (2669m). Hrebeň má charakter poloniny, sú z neho prekrásne výhľady na okolité štíty tatranského rázu. Z Damagy sme sa dostali k rázcestníku Razdela, kde postupne začína oblasť Rilských jazier, nazývaných tiež Sedemte ezera. Z tohto miesta je možné absolvovať trek štyrmi smermi. Vybrali sme sa doprava po modrej a potom doľava okolo tyčí dole do údolia. Tábor sme postavili pri najbližšom jazere pod Chajdutou.


16.7.2010
Výstup na Chajdutu (2465m) z tejto strany netrvá dlhšie ako 15 minút rezkým krokom a je možné absolvovať ho naľahko. Klesanie k jazeru Ribnoto je príjemné, otvárajú sa výhľady na ostatné jazerá v oblasti. Prístupná je chata Sedemte ezera (2196m).
Po krátkom odpočinku a kochaní sa  prírodou sme vyrazili po zelenožltej značke k Trilistnika ezeru okolo Bliznaka ezera a Barbeka ezera krátkym, ale prudkým stúpaním k Okomo a poslednému Salzata ezeru. Výhľady nám komplikovala všade sa rozprestierajúca hmla, ale jazerá v jej opare vyzerali neuveriteľne magicky. Traverz kombinácie červeno-žlto-zelenej značky nás priviedol naspať k rázcestníku Razdela. Odtiaľ sme pokračovali zostupom po žltej, ktorá hoci nie je zaznačená v mape, nadväzuje na červenú značku a vedie do Rilského monastýru, čo je najväčší pravoslávny kláštor v Bulharsku. Zostup je vyčerpávajúci. Nie je technicky náročný, ale dlhý. Trvá približne 4 až 5 hodín, posledná voda je na hrebeni, ďalšia až pri monastýre. Značenie na niektorých miestach chýba, je potrebné sledovať tyče a vyšliapané cestičky.
V blízkosti Rilského monastýru je kemping za sedem leva na osobu. Informačná ceduľa píše, že kemp sa nachádza 600 m od kláštora, ale realita je iná. Je to zhruba kilák až kilák a pol. Je tiež možné ubytovať sa  priamo v monastýre za 20 leva na osobu. Od monastýru jazdia pravidelné linky do Rily, cestovný poriadok je vyvesený pri vstupe. Do vnútra sa smie iba so zahalenými ramenami a nohami, ale šatky na hlavu sme nepotrebovali.

Jana

Fotky Prechod bulharskými pohoriami Rila a Pirin I


Diskusia




RE: Prechod bulharskými pohoriami Rila a Pirin - I
Jaraba 02.09.2010
BUlharsko je na treky veľmi vďačná krajina. Verím, že ste si to tam užili ;o)

RE: Prechod bulharskými pohoriami Rila a Pirin I
Jana 16.09.2010
užili. len keby menej búrok bolo :)

RE: Prechod bulharskými pohoriami Rila a Pirin I
ivanaPP 20.08.2013
nadherne hory, teraz sme sa odtial vratili, vyslo nam to skvele! dakujem za clanky a pomocne infosky, dost sme sa inspirovali vasimi trasami:)

Partneri

JM SPORT www.skyrunning.sk www.tatry.nfo.sk www.msslovakia.eu
www.sherpacaffe.sk Pavol Kuna sport.sk
www.scandinavia.sk www.scandinavia.sk www.tatryportal.sk
alkan.szm.com www.outdoorfilmy.sk
www.modralanovka.sk
www.montana.cz
©  Vetroplachmagazin 2007 - 2019  |  designed by MVM Trade s.r.o.
All rights reserved
Počet prístupov: 4300534