Turistika - Prechod bulharskými pohoriami Rila a Pirin - II - Vetroplach magazin

Prechod bulharskými pohoriami Rila a Pirin - II

15.09.2010
prechod-bulharskymi-pohoriami-rila-a-pirin-ii

          Pirin má rozlohu 2585 km2 a je rozdelený do troch častí. Severná časť je tvorená mramorovými a vápencovými masívmi, ležia tu najvyššie vrcholy celého pohoria. Pre centrálnu časť sú typické vrcholy s výškou okolo 2000 metrov, je zalesnená a tvorí asi 7% celkového pohoria. Južný Pirin je pokrytý listnatými a ihličnatými lesmi a je turistami najmenej navštevovaný. Na kopcoch Pirinu sme strávili ďalších 5 dní nášho putovania a posledné tri dni sme vyhradili na regeneráciu a obdivovanie Melnika, Sofie a Nesebaru.


17.7.2010
Od Rilského monastýru sme teda pokračovali v našej ceste ďalej. Potrebovali sme sa presunúť čo najbližšie k miestu nášho nástupu na Pirin - na chatu Javorov. Z Rilského monastýru sme sa mašrutkou odviezli do Rily za 2 leva, tam hneď prestúpili na bus do Blagoevgradu za 1,70 leva. Tu sme išli nakúpiť zásoby do neďalekého Kauflandu (cca 1km), a potom čakali na autobus smer Razlog. Lístok stál 5 leva. Vystúpili sme skôr, pri malej, umelo vytvorenej turistickej dedine/mestečku a pokúšali sa stopovať smer Javorov. Veľa novostavieb, prázdnych hotelov, nedostavaných komplexov. Také mesto duchov, iba sem tam okolo nás prefrčalo auto. Videli sme to beznádejne. Ale nakoniec šťastena stála pri nás a podarilo sa nám dohovoriť sa s miestnymi. Za 20 leva nás odviezli  k chajde Javorov. Ušetrilo nám to veľa času i síl a ujcovia si privyrobili. Javorov je dobre zabezpečená murovaná chata, je možné prespať aj v menších chatkách na lúke pred ňou. Vraj existuje stará a nová chata. My sme však videli iba jednu. Z nej sme sa po žlto-červenej značke vybrali na hrebeň. Nástup  pohodlný, cesta lesom, potom trošku prudšie krátke stúpanie k útulni. Tu sme si oddýchli a pokračovali ďalej. Naším cieľom bolo Suchodolské ezero. Prevýšenie asi 600m za dve hodiny pohodovým tempom. Pri jazere sme postavili tábor.


18.7.2010
Na ďalší deň sme vyrazili po červenej smer Razlozki Suchodol. Počasie nám prialo, bolo slnečno, modrá obloha bez mrakov. Zo Suchodolu vedie traverz cez mramorové hory až na Koncheto. Tu je miniatúrna nocľaháreň pre 5 ľudí. Odporúča sa použiť ju iba v prípade núdze, nie s ňou v priebehu treku počítať. Voda celou cestou až za Vichren nie je, je potrebné ju nabrať pred Razlozkim Suchodolom. Pred Vihrenom vedie hrebeňom exponovaný, lanami zabezpečený úsek Koncheto, široký zhruba 1 meter. Počas pekného počasia je to krásny adrenalínový zážitok, za nepriaznivého počasia sa v žiadnom prípade neodporúča hrebeňovku absolvovať. Hrebeň sa dá prejsť po pravej strane traverzom, ale tu istenie lanami chýba a vraj je prechod rizikovejší. Exponovaný úsek sa plynule napája na traverz okolo Kutela II a Kutela I. Je možné prejsť i cez vrcholy, cesta je ale náročná, bez istenia. Nasleduje mierne klesanie do sedla pred Vihrenom a potom už výstup na najvyššiu horu Pirinu. Stúpanie po šutroch je prudké, niekedy je nevyhnutná pomoc rúk. Boli sme radi, že sme zvolili tento smer treku, pretože s plnou poľnou by bol zostup komplikovaný. Asi za hodinu sme boli na vrchole Vihrenu (2914m).

 

Na_vrchole_Vihrenu

 

Mramorová hora je zrejme veľmi obľúbená, pretože tu už odpočívalo veľa miestnych turistov, ktorí prichádzali z opačného smeru – z chaty Vihren. Zostup je miernejší, na tejto strane sú pekne vytvorené serpentíny, ale dá sa pohodlne klesať aj po „bruchu“ hory.
Rozhodli sme sa nezostupovať na chatu Vihren, pretože tisícmetrový zostup a následný niekoľkostometrový výstup, pokiaľ nie je nevyhnutný, nie je nutný. Švihli sme to traverzom cez Kabatu a Hvoynati vrah do Vlahinskeho prevalu. Cesta bez značenia, pomáhali nám mužíci. Zostup je priamy, nie príliš prudký až k jazeru Muratovo, kde sme rozložili stany. V noci sa prihnala dosť silná búrka. Asi nie nadarmo sa Pirinu hovorí Perúnove hory. Príroda a jej živly sa nám predstavili v plnej sile.

 


19.7.2010
Ráno sme spojku na červeno-zelenú značku našli rýchlo a potom už iba stúpali po kameňoch do sedla. Nasledovala kľudná hrebeňovka a nenáročný výstup na Golyam Tipits (2645m). Za ním je exponovaný úsek, tentokrát bez lán, asi 10 metrov dlhý. Ľudia, ktorí trpia závraťami, by sa v žiadnom prípade nemali pozerať dole. Náš cieľ Tevnoto ezero bol vzdialený asi hodinu a pol cesty, keď sa nad nami začala pomaly kopiť oblačnosť. Pokračovali sme ďalej, až pokým sme nezačuli hrmieť búrku. Asi pol hodinu pred sedlom Mozgovishka Porta sme preto z kosodreviny a červenej značky zostúpili pár desiatok metrov k jazeru, kde sme rozostavili stany a rozhodli sa prietrž prečkať. Búrka sa nakoniec prehnala po okolitých štítoch, nás zastihol iba dážď. Nepokračovali sme ďalej a zostali sme pri jazere aj cez noc.


20.7.2010
Ráno nás čakal predposledný stupák, snehové polia a potom vrstevnica k Tevnotu ezeru. Tu je dobre vybavená murovaná chata, ale miesto na postavenie stanov nie je najvhodnejšie. Podmáčaná tráva, žiadne závetrie. V chate sa ale prespať dá. Pred nami posledný výstup na sedlo vedľa vrcholu Kralev dvor, potom už iba klesanie po zeleno-červenej značke. Nekonečné. Po šutroch, snehu, tráve, cez les. Dlhé, ale veľmi pekné. Hory sa z tejto strany otvárajú postupne. Je treba mať veľa trpezlivosti, ale o to viac prekvapia naskytujúce sa pohľady. Našim cieľom bola chata Pirin. Dorazili sme k nej asi za 3,5 hodiny. Ony sú to vlastne chaty dve. Civilizované, murované horské reštaurácie, kde je možnosť sa ubytovať. Chceli sme pokračovať ďalej do Melnika (cesta tam trvá asi 6 hodín, tak sme si to trošku chceli skrátiť a rovno vyraziť), ale naše plány prekazil náhly dážď. Postavili sme stany na lúke a šli do chaty Gorský ráj na niečo dobrého. Do Melnika sme vyrazili až druhý deň, najprv po zeleno-červenej, potom po zelenej.

 

Pirin

 

21.7.2010
Cesta to bola dlhá, ba až nekonečná. Trošku problém s vodou, je lepšie si ju nabrať pri chatách. Nie je to žiadne prudké klesanie, ba práve naopak – ešte mierne stúpanie na miestny kopec a potom už iba lúkami a lesnou cestou dolu. Po niekoľkých hodinách sme konečne uvideli piesočné útvary typické pre okolie Melnika. Značenie trošku neprehľadné, do Melnika podľa ukazovateľov viedla iná cesta ako tá popísaná v mape. Pokračovali sme stále po zelenej, aj keď miestami chýbalo značenie. Naším cieľom bol Roženský monastýr. Cestou sme unavení zašli do miestnej reštaurácie Rožeň doplniť tekutiny. Reštauráciu sme neskôr vyhlásili za najlepšiu, akú sme v Bulharsku navštívili – veľké porcie, milá obsluha, adekvátne ceny. Hneď sa nás ujal miestny podnikateľ a ponúkol nám ubytovanie za 8 leva na osobu v dome v Melniku aj s odvozom tam. Do Roženského monastyru sme sa v ten deň nedostali. Prehliadku spolu s okolím Melnika sme absolvovali na druhý deň naľahko.

 


22.7.2010
Dedinka Melnik je príjemná malá turistická destinácia rázovitého charakteru. Všade sú reštaurácie a vinárničky, obchody so suvenírmi. Ráno sme vystúpali na kopec nad Melnikom. Nachádzajú sa tu ruiny kláštora, pevnosti a kostola, je odtiaľto pekný výhľad na okolie aj na domy v dedinke. Ďalším cieľom nášho putovania bol Roženský monastýr. Cesta k nemu viedla po zelenej značke pomedzi pieskovcové útvary, známe ako Melnické pyramídy. Boli sme radi, že sme začali náš trek zo severu a nie z juhu - z Melnika. Nástup odtiaľto je zdĺhavý, vyčerpávajúci. V dusnách, aké panovali v tom období, by to s plnou poľnou nebolo nič príjemné. Asi za tri hodiny sme v diaľke zbadali Roženský monastýr. Aj keď je omnoho menší než ten Rilský, panuje tu príjemnejšia atmosféra. Je doslova miestom pokoja. Večer sme strávili v Melniku koštovaním domácich vín a miestnych špecialít.


23.7.2010
Skoro ráno sme vyrazili na autobus do Sofie. Celý deň sme strávili prehliadkou mesta a potom sme sa nočným vlakom dopravili do Burgasu. Tam sme chytili autobus do Nesebaru, kde sme strávili celý deň vyvaľovaním sa na pláži a ničnerobením. Navečer sme sa vrátili do Burgasu a odleteli domov.

Jana

Fotky Prechod bulharskými pohoriami Rila a Pirin - II


Súvisiace články:

Diskusia




RE: Prechod bulharskými pohoriami Rila a Pirin - II
Martina 15.09.2010
zaujímavé, taká trošku iná exotika :)

RE: Prechod bulharskými pohoriami Rila a Pirin - II
martin 16.09.2010
Nádherné fotky a výborný report, ani som poriadne nevedel, že také niečo existuje...

RE: Prechod bulharskými pohoriami Rila a Pirin - II
Jana 16.09.2010
exotika to je :) by som sa hneď vrátila. Martin: ja do tohoto leta tiež nie :)

©  Vetroplachmagazin 2007 - 2018  |  designed by MVM Trade s.r.o.
All rights reserved
Počet prístupov: 3240518