Turistika - Túlačky po Volovských vrchoch - Vetroplach magazin

Túlačky po Volovských vrchoch

03.03.2012
tulacky-po-volovskych-vrchoch

         Za všetko môže jedna fotka zavesená na internete. Bol na nej zasnežený skalný masív s výhľadom na Vysoké Tatry pri východe slnka. Vraj Skalisko (1293 mnm) - najvyšší kopec Volovských vrchov. Pred pár rokmi som tam bola, ale Tatry som veru odtiaľ nevidela. To treba preveriť! Ideálne v zime a pri východe slnka. 

  Neviem, či to spôsobili tie tuhé mrazy, ale na túto blbinu sa nedá nikto ukecať. Jedine Lukáš nesklamal. A keďže Lukáš má stan, je rozhodnuté. No dobre, Lukáš má okrem stanu aj ešus, mne vyhovujúce postupové tempo a hlavne vždy chytľavé nadšenie pre podobné akcie. Plán je jednoduchý: vyliezť na Skalisko z Rožňavy, tam rozložiť tábor, skontrolovať, či odtiaľ vidieť Tatry, prespať a ráno zliezť dole do Betliara. Aby sme hore nevyšli príliš skoro, vyberáme si trasu cez Paču a Úhornianske sedlo. V prípade neznesiteľnej zimy máme v zálohe chatu pod Volovcom, asi 20 min. pod vrcholom. 

 

  A tak ráno v Rožňave opúšťame vyhrievané útroby autobusu. Nahadzujeme batohy a stúpame zahrievacím tempom hore mestom. Na miestnych pôsobíme dosť exoticky, každú chvíľu očakávam, kto nahlási únik pacientov z liečebne. Míňame benzínku a pamätník, ktorý má pripomínať návštevu Pápeža Jána Pavla II. v Rožňave. Nám však skôr pripomína betónový kryt kanalizácie. Na chvíľu spoza lesa vykukne biela čiapka Kráľovej hole a potom už len samý les. Les a les až po odbočku na Paču (nezamieňať si samohlásky!). Vychádzame na lúky, odkiaľ je pekný výhľad na Krásnohorské Podhradie aj s jeho slávnou hradnou dominantou. Do Pače je to ešte kúsok po asfalte. Prituhuje poriadne a otvorená krčmička jasne volá po návšteve. Rozmrazíme povrchové vrstvy kože, pripijeme na expedíciu a ťaháme ďalej. Krčmár sľubuje haldy snehu.

 

  Od dediny to začína konečne poriadne stúpať. Výškové metre a kalíštek rumu pekne hrejú. Snehu pribúda každým krokom, nikde ani nohy. Až tesne pod Úhornianskym sedlom stretáme prvé živé duše. V sedle bočíme na červenú a na naše potešenie to vyzerá byť prešliapané. Tešíme sa však len chvíľu. Sneh je taký sypký a poddajný, že stopy pred nami nezohrávajú takmer žiadnu rolu. Začína to byť únavné, rozhovor viazne. Stretávame trojicu chalanov, ktorí nám to vraj prešliapali až po Hekerovú. Škoda, že ani netuším čo to je a kde to je. Ale každopádne vrelá vďaka, chlapi! Na odbočku pod Bielymi skalami prichádzame s časovým sklzom a miernou depresiou. Na Skalisko je to ešte 2,5 hodiny letného času a to najlepšie je ešte len pred nami. Panenský sneh čaká, kym ho pokrstí naša turistická bagandža. Lukáš sa ako džentlmen púšťa dopredu a kým sa on borí s vajcovým snehom, mňa chytá záchvat smiechu. Každým tretím krokom nás batoh vtlačí do prachovej masy až po slabiny. Vyhrabať sa z nej stojí kopu síl. 

 

Tapeta_pre_tento_večer     Po viac než polhodine sa smutne dívame na tých úbohých pár metrov, čo sa nám podarilo zdolať. Pri pohľade na hodinky je nutné prehodnotiť situáciu - takto my dnes veru do cieľa neprídeme. Rozhodujeme sa medzi bivakom uprostred lesa niekde na polceste na Skalisko a bivakom mimo pôvodnej trasy, zato s peknými výhľadmi na Tatry. Vyhrali výhľady. Tie vraj ponúka Hekerová (1260 mnm), na ktorú je to od posledného smerovníka len pol hodiny. Dávame preto čelom vzad a vlečieme sa k nášmu novému cieľu. Slnko sa už skláňa za obzor, keď konečne rozkladáme stan. Ešte rýchlo uvariť polievku, odfotiť pár záberov, vyšliapať si dámsky záchod v snehu a potom hurá do spacákov. Rosničky hlásili na túto noc teploty do -20°C - dúfam, že spacák nesklame.            Ráno nás svitanie neochotne vyťahuje zo stanu. Prituhuje ako v ruskej rozprávke, ale farbičky nad Tatrami si koledujú o fotku. Znovu prichádza na rad teplá polievka, balíme všetko haraburdie a davaj dole do tepla. Do civilizácie zbiehame tou istou trasou, prešliapávania už máme na tento víkend viac než dosť. Zimné Skalisko síce tentokrát odolalo nášmu náporu, ale Hekerová ako náplasť na boľačku dokonale postačila. A Tatry odtiaľ ozaj vidno :o)     Jana Jaraba

Fotky Túlačky po Volovských vrchoch


Súvisiace články:

Diskusia




RE: Túlačky po Volovských vrchoch
sisa 03.03.2012
Krasa - super ste mali:-))

RE: Túlačky po Volovských vrchoch
martin 03.03.2012
...a pacienti z liečebne sa stretávajú na Vetromagu! Krásne tapety Janka!! :))

RE: Túlačky po Volovských vrchoch
Ema Kowalski (ema.kowalski@gmail.com) - 06.03.2012
Je Skalisko najvyšším vrchom Volovských vrchov? Zlatý stôl dosahuje výšku 1 322,4 m n. m :)....Ale na Skalisku je krajšie...

Partneri

JM SPORT www.skyrunning.sk www.tatry.nfo.sk www.msslovakia.eu
www.sherpacaffe.sk Pavol Kuna sport.sk
www.scandinavia.sk www.scandinavia.sk www.tatryportal.sk
alkan.szm.com www.outdoorfilmy.sk
www.modralanovka.sk
www.montana.cz
©  Vetroplachmagazin 2007 - 2018  |  designed by MVM Trade s.r.o.
All rights reserved
Počet prístupov: 3602791