Turistická odysea
27.04.2018Sedím si v práci a akosi ma mrví,
zdá sa, že mám málo endorfínov v krvi.
Sústrediť sa neviem, na všetkých len štekám,
mala by som cez víkend snáď vypadnúť niekam.
Nákupy ma nebavia a pivo aj tak nepijem,
na didžinu som už stará, v kine nudou zahnijem.
Voľba padá len na hory - ako velí logika.
Teším sa jak mladé šteňa, keď sa šťastím pociká.
Hlava plodí smelé plány, Gúgl pľuje obrázky,
no viac ako odpovede sužujú ma otázky.
Možností je strašne veľa: kedy? ako? kam? a s kým?
Od vzrušenia silného sa asi zasa nevyspím.
Nakoniec však za cieľ túry voľačo si vyberiem
a keď sa nik nechce pridať, tak sa na nich vyseriem.
Pôjdem sólo, nech si sedia všetci doma na zadku!
Bude dobre! Cítim v kostiach jednu horskú pohádku.
Horalku a pár zlepencov hádžem chvatom do vaku,
rýchly presun na stanicu a už sedím vo vlaku.
Nohy len tak-tak vydržia sedieť chvíľu v kľude.
Veď na konci dňa ma aj tak všetko bolieť bude.
Vonku ešte šero vládne, keď vyrážam do hory,
s kúskom strachu, odhodlania, blbosti aj pokory.
Že sa v lese sama bojím - to je známe pravidlo,
za každým pňom, každou skalou číha na mňa strašidlo.
Adrenalín mierne stúpa, napnem uši, ostrím zrak,
hľadám spôsob, ako v tele znížiť ten emočný tlak.
Kdesi vzadu v mozgu zaznie jemný hlások vtieravý:
"Za štamperlík slivovičky náladu ti popraví!“
Nemusí mi dvakrát vravieť, myšlienka už vykvitla,
bez hanby a bez výčitiek tasím z vaku pol litra.
Dám si za hlt (dva, tri, štyri...), na účel sa odvolám,
hneď mám aj krok rezkejší, znovu vpred sa odhodlám.
Keď tu zrazu pri chodníku v kroví niečo šustne,
zamrazí ma, tep sa zrýchli, skúsim plašiť ústne.
Výkrik je to dosť neistý, panika ma opája,
čudo sa však, hádam, zľakne, zmizne niekam do hája.
Nakoniec to nie je medveď, čo vám budem hovoriť?!
Iba bujná predstavivosť musela ho vytvoriť.
V skutočnosti veverička medzi lístím sedí,
čo však z toho, keď mám v gatiach čerstvý pásik hnedý?!
Morálka je podlomená, až ma hanba facká,
ľahko sa dá jedna túra na začiatku spackať.
Odhodlanie pokračovať klesá na bod mrazu,
zbohom plány, zbohom ciele, prešla ma chuť zrazu.
Otáčam sa a opúšťam rýchlo miesto činu,
pripitá a priposratá, komu prišiť vinu?
Aj keď ako test odvahy som to celé poňala,
dielo bolo dokonané, príroda zas vyhrala...
zdá sa, že mám málo endorfínov v krvi.
Sústrediť sa neviem, na všetkých len štekám,
mala by som cez víkend snáď vypadnúť niekam.
Nákupy ma nebavia a pivo aj tak nepijem,
na didžinu som už stará, v kine nudou zahnijem.
Voľba padá len na hory - ako velí logika.
Teším sa jak mladé šteňa, keď sa šťastím pociká.
Hlava plodí smelé plány, Gúgl pľuje obrázky,
no viac ako odpovede sužujú ma otázky.
Možností je strašne veľa: kedy? ako? kam? a s kým?
Od vzrušenia silného sa asi zasa nevyspím.
Nakoniec však za cieľ túry voľačo si vyberiem
a keď sa nik nechce pridať, tak sa na nich vyseriem.
Pôjdem sólo, nech si sedia všetci doma na zadku!
Bude dobre! Cítim v kostiach jednu horskú pohádku.
Horalku a pár zlepencov hádžem chvatom do vaku,
rýchly presun na stanicu a už sedím vo vlaku.
Nohy len tak-tak vydržia sedieť chvíľu v kľude.
Veď na konci dňa ma aj tak všetko bolieť bude.
Vonku ešte šero vládne, keď vyrážam do hory,
s kúskom strachu, odhodlania, blbosti aj pokory.
Že sa v lese sama bojím - to je známe pravidlo,
za každým pňom, každou skalou číha na mňa strašidlo.
Adrenalín mierne stúpa, napnem uši, ostrím zrak,
hľadám spôsob, ako v tele znížiť ten emočný tlak.
Kdesi vzadu v mozgu zaznie jemný hlások vtieravý:
"Za štamperlík slivovičky náladu ti popraví!“
Nemusí mi dvakrát vravieť, myšlienka už vykvitla,
bez hanby a bez výčitiek tasím z vaku pol litra.
Dám si za hlt (dva, tri, štyri...), na účel sa odvolám,
hneď mám aj krok rezkejší, znovu vpred sa odhodlám.
Keď tu zrazu pri chodníku v kroví niečo šustne,
zamrazí ma, tep sa zrýchli, skúsim plašiť ústne.
Výkrik je to dosť neistý, panika ma opája,
čudo sa však, hádam, zľakne, zmizne niekam do hája.
Nakoniec to nie je medveď, čo vám budem hovoriť?!
Iba bujná predstavivosť musela ho vytvoriť.
V skutočnosti veverička medzi lístím sedí,
čo však z toho, keď mám v gatiach čerstvý pásik hnedý?!
Morálka je podlomená, až ma hanba facká,
ľahko sa dá jedna túra na začiatku spackať.
Odhodlanie pokračovať klesá na bod mrazu,
zbohom plány, zbohom ciele, prešla ma chuť zrazu.
Otáčam sa a opúšťam rýchlo miesto činu,
pripitá a priposratá, komu prišiť vinu?
Aj keď ako test odvahy som to celé poňala,
dielo bolo dokonané, príroda zas vyhrala...
Súvisiace články:
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- Kôprovské sedlá na pohodu (1448x)
- Opekačka na Širokej veži (1391x)
- Dutá skala za mierneho dažďa (1305x)
- Skialpaktuál z nedeľnej Mengusovskej doliny (1089x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (1019x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (938x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (923x)
- Rudo Pado: Cesta hrdinov SNP za 7 dní (910x)
- Skialpinizmus: Gipsyho prechod (816x)
- ALS beh Kozí kameň 2024 (769x)
Fórum
- ALS beh Kozí kameň 2024
26.03.2024 - príspevok k diskusii
S tým zablúdením to teda nie je úplne pravda. Mne sa cca 2km pred cieľom podarilo odbočiť z trate a smerovať fakticky do 2. kola. Našťastie si to všim... - ALS beh Kozí kameň 2024
26.03.2024 - príspevok k diskusii
Rišo parádna reportáž ako vždy a díky za fotky :) - Skialpaktuál z nedeľnej Mengusovskej doliny
18.03.2024 - príspevok k diskusii
tak Voli chrbat nedotiahnut v takom pocasi je skoda, tam to byva paradne na poobede, ak treba voskovat pasy a aj lyze potom. musela byt narocna sobota... - Koruna Tatier
28.02.2024 - príspevok k diskusii
Dear Ondrej, fabulous achievement! Please contact me in order to put your name on the Prominence List. - Dutá skala za mierneho dažďa
26.02.2024 - príspevok k diskusii
hej, a zlanaky sme dali free solo! aspon dakus silnej "farby" do tej sivej frontovej tlacenky co nam zhora na hlavu padala. na jesen tam musi ale byt ... - Modrobiela nedeľa v Salatínskej doline
20.02.2024 - príspevok k diskusii
Riso vdaka, super vylet bol! aaa tota palica fakt na meranie nestacila, bo ako mi vyklzla, pekne suchla az donuka. ale kedze som mal esci druhu, ta zo... - Koruna Tatier
16.02.2024 - príspevok k diskusii
No asi gratulujem. K systematickosti, vytrvalosti a organizovanosti. Fotky stoja za to.