Turistika na ostrove Krk: Hlam 461m

          Po príchode na ostrov Krk sme sa ubytovali v kempe Zablače v stredisku Baška nachádzajúcom sa na juhovýchodnom cípe ostrova. More bolo ešte chladné a tak sme sa rozhodli pre aklimatizačnú túru. Na nábreží sme objavili rázcestník s množstvom tabuliek. Túry boli dokonca značené rôznymi farbami, čo v Chorvátsku nebýva zvykom. Až keď sme sa pozreli lepšie, zbadali sme na tabuľkách malým písmom: KČT Čedok. Tu sa nám rozjasnilo: Baška je už od predvojnových čias letoviskom so silným vplyvom našich západných susedov. Preto aj tá sieť farebných značiek. Teraz už len zostávalo zohnať mapu. Po chvíli hľadania sme našli informačku a čuduj sa svete: mapa bola zadarmo!

Kukli sme do mapy a cieľ sme vybrali pomerne ľahko: Najvyšší vrch vpravo od Bašky sa volá Hlam 461m. Najprv po pekných serpentínach ku kostolu sv. Ivana a potom už štrkovým chodníčkom šliapeme smerom hore krásnym borovicovým lesom. Vyrušili sme riadnu hadicu. Treba si dávať pozor! Zvyšok túry už počas šliapania dávame pozor pod nohy. Výhľady si potom vychutnávame v stoji bez pohybu. Táto taktika sa osvedčila aj po zvyšok pobytu. A veru hadov sme tu videli neúrekom...

Na náhornej plošine chvíľu hľadáme v hustom lesíku značku vedúcu na vyhliadku Stražice. Vychádzame vonku z lesa cez dieru v múriku a otvorí sa nám úžasný výhľad. Volá sa to tu Planina mesiaca. Hmm výstižné. A nemyslite si, že je to prírodný výtvor. To boli šikovné ľudské ručičky...

Ďalej už pokračujeme planinou, okolo prírodného jazierka, ktoré slúži ako napájadlo pre ovce na vrchol Hlam. Pre istotu je tu jazierko aj betónové, to aby mali všadeprítomné ovce čo piť. Vychutnáme výhľady na ostrovnú krajinu. Cestu dole volíme po zelenej. Odbočíme ešte na vyhliadku Zakam a podarí sa nám aj odfotiť miestne pre nás neznáme tvory. Jašterice to asi neboli, tie sú kúsok menšie..

.

Prvá zoznamovacia túra je za nami. Dojmy sú silné. Pre suchozemca táto ostrovná krajina ponúka veľa zaujímavostí, ktoré u nás doma nemáme. A hlavne to slnko na začiatku mája bolo ozaj príjemné!

Martin Bartoň

• Späť