Val Gardena: Stevia

Tretí deň v Selve, ráno ako maľované, sľubovaný studený front nikde. Ale to je po východe slnka, keď si (zatiaľ sám) preverujem, kadiaľ ísť. Kým sa ostatní vymotajú, stále sa spamätávajúc po náročnom včerajšku pod Saslongom (a po nemenej náročnom večeri :-), už sa zaťahuje. Na nete si overujeme, že sa sem ozaj od západu niečo rúti, ale sme pokojní, dnes to bude len oddychovka. Navyše pre tých najviac zlomených aj s kratším variantom :-)

Cieľom je Mont de Stevia, taká zelená „stolová hora“ na sever od dediny. Sklonená je na východ, tým smerom aj padá do Langentalu strmými bralami, v tých je aj najdlhšia ferrata v okolí (S.Pertini). My dúfame, že po výstupe „normálkou“ z juhu budú zhora parádne výhľady na miesta, kade sme včera šli (Saslong) a zajtra pôjdeme (Val de Chedul a Langental). Zliezť nazad do doliny chceme na západ k chate Juac (kratší variant) alebo Firenze (Regensburger – dlhší variant). Ak by to šlo a počasie dovolí, čerešničkou na torte dnešného dňa by mohol byť Col dala Pieres. Tam sú pod vrcholom tiež nejaké krátke zaistené úseky na spestrenie, veď uvidíme.

Na úvod teda rozcvička po asfalte do Daunëi. Farmári už dávno vyhnali všetky „kosačky“ z maštalí. Cestou vidíme zvyšky pôvodných hospodárstiev, pomiešaných s čoraz väčším počtom „maštalí pre turistov“ :-) Zaujímavá symbióza... Pri detskom ihrisku pod horou sa napájame na chodník č.17A a stúpame čoraz prudšie čoraz redším lesom. Potom strmé serpentíny popri skale a sme na plošine, pri zaujímavom suchom strome. Výhľady!!!

Odtiaľ je to už mierne, dokonca niekde aj dole kopcom, keď traverzujeme kaňony, padajúce do Langentalu. Hneď pri prvom z nich sa odpája pomalšia časť „expedície“, trošku sa ešte potrápi do kopca do malého priesmyku a už klesá k chate Juac. Zdravé jadro pokračuje pod čoraz šedivejšou oblohou k chate Stevia. Nezdržiava sa dlho, lebo zhora už kvapká, o chvíľu aj prší, o ďalšiu leje a do toho fučí. Našťastie do chrbta. Dajaké „nepremoky“ máme, tak nahadzujeme a dole strminou – sutinou z Furcella della Piza (17B - parádne schodíky!) schádzame už skoro do sucha vyfúkaní. Síce ešte pár dažďových vĺn prichádza, ale to už sa zaobíde bez „vrcholového“ vetra, v parku podobnej krajine na úpätí a neskôr na pohodlnej štrkovej ceste dolinou, takže nevadí. Ako schádzame do Selvy chodníkom č.3 (okruh uzavierame asi po 5 hodinách), aj v mrakoch schovaný Saslong naproti sa znova ukazuje. Nebol ten front nič dramatické, zajtra bude zas pekne, dáme niečo dlhéééé :-)

Rišo Pouš

• Späť