Vysoké Tatry - Kráľovský okruh cez Rysy

Bola už neskorá jeseň minulého roku, keď sa mi ozval Slavo(lovec kilometrov): "Dorazím na pár dní!" Počasie bolo premenlivé, čistá lotéria. Pred pár dňami sme boli so Slávkou v Mengusovskom sedle nad Hincovým plesom. Kedysi tam viedla zelená značka, ktorá sa v sedle stretávala s "Poľskou kolegyňou". zatiaľ čo tej sa stále dobre darí tá naša je už nejaký čas zrušená... "Ale to nám vôbec nevadí!" Akoby som počul hovoriť jedného kamaráta. Slavo "dorazil" a čo teraz? Na človeka zvyknutého na nejaké tie vzdialenosti som pripravil lahôdku.

"Zo Štrbského na Popradské - občerstvenie, Hincové pleso, Mengusovské sedlo - tu si odskočíme do PL ku Czarnemu sztawu, Rysy, Chata pod Rysmi - občerstvenie, návrat na Štrbské pleso.Slavo na to: "Košičákom som ukončil sezónu, to chceš behať?" Hneď som ho ubezpečil, že taká blbosť by mi teda na um neprišla, "Beriem paličky!" odpovedám nato. Pri Pohľade do mapy ma napadlo: "Nazvime to Kráľovský okruh!"

Na druhý deň ráno už šlapeme po magistrále zo Štrbského plesa na Popradské. Tam sa zastavujeme na "povinnú" občerstvovaciu prestávku. Vyrazili sme pred deviatou, nechce sa nám ponáhľať, v prípade potreby zrýchlime. Je nádherné a teplé počasie, máme štastie. Po krátkej pauze šlapeme ďalej, pri Hincovom plese odbočujeme na starú značku, cestu už nehľadáme, pred pár dňami som urobil prieskum a tak šetríme čas. Starý chodník je už rozbitý, ale aj tak sa za necelú hodinku dostávame do sedla. Doteraz sme išli pekne po slniečku, ale po prechode na poľskú stranu sa zo slnkom rozlúčime na dlhší čas.

Stretávame prvých Poliakov, aj napriek námraze je chodník dosť frekventovaný. Zostup ku Czarnemu Sztawu sa ukázal nakoniec ako najnáročnejšia časť túry. Stehná dostali zabrať. "Palicová technika" vycibrená v Dolomitoch sa mi osvedčila aj na tatranskej žule, len treba dávať pozor, aby sa nezlomil hrot paličky v nejakej špáre medzi kameňmi. Dole pri jazere sa to už hemžilo Poliakmi, ktorí si urobili prechádzku od chaty pri Morskom oku. Na chodníku okolo plesa sa naše stehienka trošku spamätali a začíname stúpať smer Rysy. Slavo sa pozrel hore a vraví: "Za dve hoďky sme hore." Ako povedal, tak aj bolo.

Som tu prvý raz a vychutnávam si nové výhľady. Mám tu ešte čo objavovať. V hornej časti na reťaziach sa dostávame znovu na slnko a to nám hneď dvíha náladu. Pod vrcholom nás míňajú poslední zostupujúci Poliaci a my si tak môžme vychutnať samotu na vrchole. Je taký nádherný deň, že sa nám nechce veľmi ponáhľať. Zastavujeme sa na Chate pod Rysmi. Dnes majú posledný deň prevádzku, čo nie je veľká výhra a tak sa po malom občerstvení vydáme ďalej.

Už je isté, že za vidna to na pleso nestihneme, máme však čelovky, tak ideme na pohodu. Slavo sa pri zostupe nestačí diviť mojej palicovej technike. Nie veľmi dlhé paličky dávam súbežne pred seba, potom presuniem váhu na ruky a držiac telo na rukách robím veľké skoky. Na začiatku túry si myslel že mi budú zavadzať a teraz musí občas pobehnúť aby držal tempo. "Z núdze cnosť." Vysvetľujem. Bol som k tomu prinútený naučiť sa ich takto využiť, ináč by som s mojimi kolenami po dvoch operáciách už toho veľa nepochodil.

Kúsok za Popradským nás chytí tma, s čelovkami však nemusíme veľmi spomalovať. Zo Slavom si máme veru čo povedať a tak ani nezbadáme kedy, a sme na Štrbskom plese. V noci prichádza studený front a na druhý deň sa zobúdzam do upršaného rána. Pri spomienke na včerajší deň si pomyslím "To sa mi snáď len zdalo."

POZOR! Je mi ľúto že musím písať ešte tento dovetok, ale na zlegalizovanie tejto krásnej túry, ktorá vedie celá po značkovaných chodníkoch si ešte budeme musieť nejaký ten čas počkať. Jedna "Legálna varianta ma však napadá: Vysólovať jednu z ľahších ciest v západnej stene Veľkého Mengusáku, zostup do sedla a pokračovať ďalej. Samozrejme s horolezeckým preukazom...

Hore zdar!

Vetroplach.

• Späť