Západné Tatry: okolo Látanej doliny, popod Osobitú

18.08.2019
zapadne-tatry-okolo-latanej-doliny-popod-osobitu

Keď fučí od juhu a vlhkosť sa v mohutných oblakoch zbiera nad roháčskym hrebeňom, treba sa posunúť viac na sever. Ale zároveň ostať čo najvyššie, lebo v dolinách vládne začiatkom augusta horúce a lepkavé dusno, ako niekde v Kongu. Jedna taká celkom pohodová možnosť je „obchádzka“ Látanej doliny. Ráno pekne v chlade lesného tieňa, potom výšvih do sedla Zábrať, chladenie vetrom v stúpaní na Rákoň, dole kopcom s vetrom v chrbte na Lúčnu, hrboľatý a pestrý prevažne zostup do sedla pod Osobitou a strmý záver za uzavretím okruhu k chate Zverovka. Na začiatku a na konci bohaté ukážky postkalamitného lesohospodárstva, ale tomu už sa nevyhneme na Slovensku hádam nikde. Inak je to príjemných 6-7 hodín, pohodlnejších v tomto ako v opačnom smere.

 

Látaná dolina na úvod je komfortne hladučko asfaltová až k smerovníku, ktorý žltú značku odkloní na lesný chodník. Bola by to príjemná prechádzka na zahriatie, nebyť obrovských rúbanísk všade naokolo. Takto až k ďalšiemu smerovníku (Zadná Látaná), kde sa smerom doľava odpojí zelená na Lúčnu a žltá pokračuje už strmšie.

 

 

Stúpanie do sedla Rákoň je síce strmé, ale nie dlhé a na výhľady stále bohatšie. A tých čučoriedok v tomto čase! Vyššie sa pripletú pod nohy aj nejaké brusnice, hlavne sa ale otvorí výhľad do kotla záveru Látanej doliny, od Rákoňa po Lúčnu. A vzadu začína rožky vystrkovať aj Osobitá.

 

 

Hrebeňový úsek cez Rákoň, Dlhý úplaz až na Lúčnu škoda komentovať, to musí každý zažiť na vlastné oči. Len musí byť niečo vidieť, nie iba zahmlené obrysy kopcov. Letná vlhkosť vo vzduchu sa nezaprela, keď som tade išiel . Zaujímavé je to ale pod nohami – ukážkové protierózne opatrenia na tomto veľmi frekventovanom chodníku.

 

 

Lúčna je tradičným miestom stretávania Goralov z oboch strán hraníc, častejšie sa tu ale stretávajú turisti. Najviac počuť „.cześć!“ Odbočka doľava na zelenú a charakter chodníka sa prudko mení. Až do sedla pod Osobitou je to pestré a hrboľaté, kameňato-koreňaté poskakovanie lesmi a lúkami na striedačku. Aj jedno jazierko sa nájde a znovu veeeľa čučoriedok. Lesy zdravé aj suché, ale isto živšie ako tie holoruby nižšie.

 

 

Keď pod nohami pribudne šutrov, o chvíľu sa objaví Osobitá v celej svojej kráse. Z tejto strany veľmi pripomína Suchý v Krivánskej Malej Fatre, akurát ten strmý chodník na vrchol je tu už roky uzavretý. Treba rešpektovať, má to svoje dôvody.

 

 

Ostávajú už len superstrmé serpentínky do dolinky. Krásnym, divokým lesom v najvyššom stupni ochrany. Keď sa vľavo zrodí potok, je tu hneď možnosť doplniť vodu. Lenže keď sa sklon zmierni, objaví sa hranica rezervácie a za ňou lesohospodárska realita. Až taká reálna, že od hotela Primula k chate Zverovka je problém trafiť, akosi značiek nieto.

 

 

No ale nevadí, počkal som na bus nižšie, uzavrieť okruh nemusím až tak doslova. A kto má hore auto, na cestu sa opýta. Každopádne príjemná prechádzka a dobrá alternatíva, ak ste v Roháčoch a na hlavnom hrebeni sa čerti ženia.

 

Rišo Pouš

 

Fotky Západné Tatry: okolo Látanej doliny, popod Osobitú

Súvisiace články:

Diskusia

TOP Partneri

https://www.sloger.sk Eshop davorin.sk Eshop davorin.sk Eshop davorin.sk JM SPORT Eshop davorin.sk

Podpor Vetroplacha

Odporúčame vidieť

Partneri