Žilina – Turzovka: šedivo na modrej

Zozimilo sa poriadne, asi preto mi symbolicky „padla do oka“ modrá spojnica medzi týmito dvoma mestami. Z Budatína, od Hurbana, cez Kazícku Kýčeru. Len s krátkym, červeno značeným úsekom po hrebeni Javorníkov (Sedlo pod Grapou - Jakubovský vrch). Potom zas po modrej cez samoty ponad Dlhú nad Kysucou až do metropoly hornokysuckej doliny.

Na turistickej mape to síce vyzerá dobre, ale len tesne pred odchodom z domu som sa pozrel aj na mapu leteckú. A to som nemal robiť... No, ale aspoň som bol pripravený na realitu. Lebo šedivé nebolo len počasie prichádzajúceho frontu a klesajúcej oblačnosti. Šedivý dojem z väčšiny tých približne 30 kilometrov zanechali vo mne najmä rozmlátené lesné cesty, vybrakované a miestami vyschnuté lesy, zvuky motorových píl z každej strany.

A bodrel po vypatlaných lesných robotníkoch. Lebo plechovky od piva, plastové fľaše a bandasky od oleja sa tu vyskytujú nepriamo úmerne počtu stromov okolo cesty. Kopy odpadkov po chľastačkách pri ohniskách a posedeniach to korunovali - hlavne že sú všade krucifixy, kaplnky a obrázky svätých s hore vyvrátenými očami.

Vlastne len dva dlhšie pekné úseky sú tu.  V prvej polovici cesta lesom medzi Sedlom pod Závrším a veľkou lúkou nad osadou Čambalovci, pred koncom zostup do Turzovky pomedzi osady, približne od smerovníka Solisko. Takže: odporúčam len masochistom, no iba za sucha. Aj to som mal nohy miestami ako v púdri. Po daždi sem len v čižmách. Ale aj také dni musia byť, aby sme si vážili tie pekné, no nie? Tak si „vychutnajte“ galériu.

Rišo Pouš

• Späť