Austrália: Mt. Kosciuszko 2228 m.n.m.

      Austrália je obrovský kontinent. Má však prekvapivo málo horských oblastí. Najpodstatnejšie a najnavštevovanejšie sú Snowy Mts (Snežné hory, na juhozápad od Canberry) a Blue Mts (Modré vrchy, západne od Sydney). Kým Snowy Mts. sú najvyšším pohorím Austrálie z geologického hľadiska tvorené väčšinou žulami a bridlicami, Blue Mts. sú oblasťou usadených pieskovcov a zlepencov, rovnako ako drvivá väčšina kontinentu.        
      Na najvyšší kopec Austrálie je prístup z viacerých smerov. My sme si zvolili najkratšiu možnosť, aj vzhľadom na pokročilú jeseň, a smerovali sme do Thredbo Village. Dedinka, plná apartmánov, je v zimnej sezóne centrom lyžiarskych aktivít najmä smotánky zo Sydney.

       
     Dostať sa bežnými spojmi do Thredbo je mimo zimnej sezóny takmer nemožné. Alebo prinajmenšom príliš komplikované. Zo Sydney do Canberry, z Canberry do Coomy, z Coomy do Jindabyne a tam prestúpiť na školský autobus do Thredbo. Nehovoriac o tom, že často spoje na seba nenadväzujú tak, ako by si človek predstavoval. Preto sme si v Canberre požičali auto. Po hodine krúženia po hlavnom meste sme našli tú správnu odbočku a v slnečnom počasí, vychutnávajúc si krajinu, sme po 4 hodinách dorazili do Thredbo. Kým sa zotmelo, stihli sme prezrieť obec, okolie a nájsť aj začiatok turistického chodníka na Mt. Kosciuzsko.

     Thredbo Village leží v údolí pomerne hlboko vrezanej riečky Thredbo vo výške okolo 1350m nad morom. Najdlhšia lanovka začínajúca v údolí končí vo výške 1930m nad morom. Aj z tohto vyplýva, že Slnko tu severné svahy nemá veľkú šancu zohriať.
     Pôsobivú scenériu dopĺňa čisto biely les vyschnutých eukalyptov. Tieto neodolali suchu a požiarom v roku 2004. V korunách stromov vidno aj v tejto výške menšie papagáje. Pri troche šťastia je možné pozorovať rôzne vačkovce - najmä vombaty a menšie kengury.

     Z obce existujú v podstate dva spôsoby ako sa vybrať na Kosciuzsko : buď sa lanovkou vyviezť čo najvyššie alebo si prevýšenie takmer 600m poctivo vyšľapať. Iná prístupová cesta vedie po starej Kosciuszko ceste, ktorá končí kúsok za Charlotte priesmykom a vychádza z Perisher Valley.

     Po Merrits nature trace (dĺžka 4,1km/prevýšenie 550m) vyrážame na „strechu“ Austrálie. Po vrcholovú stanicu lanovky prechádzame porastom eukalyptov (snowgum). Chodník je výborne značený a upravený. Až po spomínanú stanicu prechádzame 3 vegetačné stupne – montánny, vresový mokrý a subalpínsky. Od stanice vedie asi 250m chodník vykladaný dlažobnými kockami. Nad pásmom lesa fúka evidentne často silný vietor. Odtiaľto je to na vrchol 6 km. Dlaždený chodník sa mení na kovový. Áno, z tejto strany vedie až pod kopec chodník vyrobený z kovových roštov, ktoré sú posadené na konzolách miestami aj pol metra nad povrchom. Okrem toho, že to príjemne „péruje“, musí byť pri námraze pekelne šmykľavý. Dosť sme nad tým dumali, prečo je to tak. Zrejme je alpínska príroda v tomto národnom parku vzácna a takto nie je veľká šanca vytvárať si vlastné chodníčky keď je mokro. Je to v ostrom kontraste napríklad s Nórskom, kde sa v chránených územiach dá ísť kdekoľvek, či dokonca zakladať oheň.

   Po troch hodinách sme hore, počasie je luxusné, výhľad nekonečný. Výstup na najvyšší bod Austrálie je pohodová prechádzka, ale v prípade zlého počasia a námrazy môže byť celkom nepríjemná.

Ivan Karkošiak