Bystrá - okruh cez Kamenistú a Bystrú dolinu

Je trocha paradox že Bystrá, najvyššia hora Západných Tatier, nie je aj poriadne skalnatá. To skôr jej neprístupná ségra Nižná Bystrá sa tvári dramatickejšie. A hrebeň medzi nimi. Na Bystrej samotnej aj v jej okolí však prevláda skôr zeleň trávy ako hrboľatosť tatranskej žuly. Aj Kamenistá dolina je podobná. Len susedná Bystrá dolina je strmšia a hore končí poctivým kotlom. Slovo bystrý vraj naši predkovia používali skôr vo význame strmý...

Začiatkom augusta po prechode jedného zo studených frontov sa vzduch krásne vyčistil, tak sme sa vybrali poriadne to využiť a spraviť okruh. Začali sme na spodku obrovskej chatovej osady Hrdovo, kúsok pod Podbanským (malé parkovisko, aj bus tu stojí). Pri riadnej hore odpadkov – dobre to začína, dnes tu bude medveďno :-) Cez osadu pohodová polhodinka na červenú tatranskú magistrálu a po nej príjemne po vrstevnici (asi hodinu) do ústia Kamenistej doliny. O ďalšie 3 hodiny sme už vegetili v Pyšnom sedle.

Dolina je kamenistá hlavne v spodnej časti, aj to len na svahoch. A žiadna zvážnica, len chodník popri potoku, kľukatiaci sa pomedzi malinčie. Napásli sme sa poriadne! Stúpanie dolinou je mierne, prechádzkové, žiadne strmé prahy ani dramatický ľadovcový kotol na záver, len vlnité lúky. Všetky odtiene zelenej!

Aj Pyšné sedlo tak vyzerá – široké, trávnaté, radosť si poležať. A tie výhľady! Zaujímavý je napríklad ten do Poľska – pod Ornakom vidieť , ako pracuje lykožrút. Stačí porovnať s fotkami spred 4 rokov (Hrebene Západných Tatier III).

Zo sedla cesta jediná – na východ sa nesmie, sme na konci hrebeňovky Západnými Tatrami. Ale chodník na Veľkú Kamenistú samozrejme vyšliapaný je, a isto aj ďalej :-) Na Bystrú by sme mali podľa smerovníka stúpať takmer dve hodiny? Isto, lebo čas ráta aj so zostupom z Blyšťa do Bystrého sedla a až odtiaľ s výstupom traverzom západným svahom Bystrej na vrchol. Priznám sa že mi nejde do hlavy, na čo je to dobré – traverz je náchylnejší na eróziu a väčšina ľudí ide hore aj tak po hrebeni cez Blyšť. Voľakedy tu bola žltá značka.

A dnes sa tu moce kamzík – jediný za celý deň. Asi vycvičený, aby pózoval turistom. Všetci fotia, kamzík elegantne nevšímavo prechádza okolo. O hodinku aj niečo sme hore – zastávok bolo veľa, lebo výhľady... A zhora pohľady ako z lietadla, nádhera.

Vyobzeraní do ružova zostupujeme na juh - hrebeňom Kobyly v ústrety Bystrej doline. O chvíľu chodník opúšťa hrebeň a serpentínami klesá na dno doliny. Tu nás víta poriadny piskot. Priamo pri chodníku je zem deravá a svište sa po okolí naháňajú. Stačí chvíľu ticho postáť a už si nás obzerajú. Ich piskot sa odráža od stien dvojitého skalného kotla. Na jeho dne Bystré plesá nevidíme, už sme pod ich úrovňou. Len okolo suchého Anitinho očka prechádzame. Hmmm, pleso bez vody...

Svište, kamzík, už len medveďa stretnúť :-) Predpoklady na to sú – ako sa posúvame dolinou, pribúda zrelých čučoriedok a nižšie zas malín. To sú hody! Bystrá dolina je strmšia, najmä v dolnej časti. Obzor sa nám zužuje, lebo chodník sa z kosovky ponára najprv do žľabu potoka, potom definitívne do lesa. Ešte posledné priezory cez stromy na bralné svahy Kotlovej a les sa nad hlavami zatvára. Ale predsa ešte jedna možnosť – už skoro dole, vďaka prieseku v lese, priamy pohľad na Kráľovu hoľu. Chvíľu nato sme pri rázcestníku Pod Bystrou. A o ďalších 20 minút pri tých smetiach  na Hrdove :-)

Tak tento okruh sa oplatí! Odporúčam všetkým, je to jedna z najkrajších túr v Západných Tatrách. A nie taká preľudnená ako hlavný roháčsky hrebeň. V pohode sa dá obísť za 11 hodín. Len chodníky v dolných častiach oboch dolín sú úzke, vedú trávou a malinčím – takže za mokra to chce dobrú výbavu, aby človek nebol premočený až po pás.

Rišo Pouš