Cinobanský bludár

Každý kút Slovenska ponúka nepreberné možnosti na turistiku. Nielen známe pohoria a najvyššie vrcholy majú svoje čaro. Mnohé krásne miesta sú stále opomenuté a okrem pár miestnych horomilov tam veľa ľudí nezavíta. A možno práve to je to, čo ich robí výnimočnými.

Novohradský región ponúka na výber všetko od vyhliadkových kopcov, cez tiché lesné zákutia, vodné plochy, až po prírodné a kultúrne pamiatky. Ochutnávkou z každého rožka troška je aj Cinobanský bludár. Ide o okružnú trasu okolo Cinobanskej doliny s dĺžkou 20,5 km a celkovým prevýšením cca 770 m. A kde tá Cinobaňa vlastne je? Na mape trošku hore a trošku doľava od Lučenca :-)

Východzím aj cieľovým bodom trasy je teda novohradská obec Cinobaňa. Najlepšie sa tam dostanete autobusom z Lučenca, vystúpite na prvej zastávke v dedine. Ďalej už len pešo. Z dediny treba sledovať miestnu zelenú značku, ktorá vás vyvedie na Šutovu jamu. Najprv sa prepletá po dedine smerom na Katarínsku Hutu, potom nenápadne odbočí na lúky nad dedinou, odkiaľ sú pekné výhľady na okolie. A potom dlho, dlho lesnými cestami. Ak náhodou nestretnete medveďa, tak tu si zrovna veľa vzrúša neužijete. To príde až po vynorení z lesa na rozsiahlych lúkach pred Šutovou jamou. Výhľady smerom na sever sa za pekného počasia zastavia až na hrebeni Nízkych Tatier a šťastlivci bez zrakových vád uvidia aj dominantný Kriváň. Odtiaľto ďalej vedie zelená značka väčšinou po lúkach pomedzi romantické osamotené laznícke sídla. Pri kríži v sedle Prieraz sa odhalí aj hladina Málinskej priehrady a pohľad na Jaseninu a Diel. Od sedla sa farba značky zmení na červenú až po osadu Hrnčiarky. Tu sa stretnete s prvou aj poslednou civilizáciou na celej trase Cinobanského bludára, aj keď väčšina osídlení sa už premenila len na víkendové chalupy. Kto má dosť, môže to tu zabaliť a nechať sa zviezť späť na štartovú čiaru do Cinobane.

Tí ostatní pokračujú po modrej značke lesom i lúkami cez osadu Sebeniná, ponad Fafáky až do sedla za Hradným. Najmä lúky nad Fafákmi ponúkajú pekné výhľady, tentokrát pre zmenu na juh. Zo sedla opäť po zelenej miernym stúpaním až na vrchol Striebornej. Strieborná je so svojimi 719 metrami najvyšším kopcom v okolí Cinobane a zároveň najvyšším bodom trasy. Jej vrchol má skalnatý charakter, v ktorom školené oko rozpozná zvyšky pravekého hradiska. Trocha na škodu je okolitý les, ktorý bráni výhľadom na krajinu. Nie vždy to však bolo tak. Staré generácie tvrdili, že kedysi za dobrej viditeľnosti bolo odtiaľ vidieť až svetlá Budapešti. V súčasnosti sa uvažuje o postavení prístrešku na vrchole. Zo Striebornej do cieľa je to už len dole kopcom. Treba sa vrátiť kúsok späť k rázcestiu a pokračovať zelenou. Cestou narazíte na zvyšky kamenného ochranného valu a o chvíľu aj na odbočku k studničke (keby niečo) a na zvážnicu, ktorá vás dovedie do doliny. Pochod spestria výhľady smerom na Cinobaňu a ponad domy až doďaleka na východ. Na rázcestí pod Kokúšom treba vyriešiť poslednú dilemu pochodu. Do dediny sa dá zbehnúť buď po miestnej žltej značke popod vysielače prevažne lesom, alebo cez archeologické nálezisko a potom asfaltkou. Hlavne v lete je určite pútavejší druhý variant, šťastlivci natrafia možno aj na tím archeológov, ktorí ich vďačne zasvätia do tajov miestneho, takmer 3000 rokov starého pohrebiska.

V Cinobani sa okruh uzatvára. Snáď so spokojnosťou pri srdci a radosťou z objavovania tichých zákutí Novohradu...

Jana Jaraba

Pozn.:

- Celú trasu je možné pre trochu zdatnejších prejsť aj na bicykli (takmer celá vedie zvážnicami) alebo v zime, keď je dostatok snehu, možno otestovať bežky. 

- Trasa sa dá aj skrátiť a začať/ukončiť ju možno na Hrnčiarkach (t.j. v polovici cesty). Pozor! Treba si však zabezpečiť odvoz, lebo cez víkendy autobusové spoje medzi Cinobaňou a Hrnčiarkami nepremávajú! 

- Fotky sú zozbierané od viacerých autorov z niekoľkých prechodov tejto trasy.