Dutá skala

Na prvý pohľad je to taký chlpatý bochník (1054 m), výrazne trčiaci z pasienkov nad dedinou Vrícko v najjužnejšej časti Malej Fatry, vzdušnou čiarou niekde na polceste medzi Kľakom a Znievom. Zalesnený síce je, ale na druhý pohľad vidno, že z jeho lesov trčia početné bralá, skalné veže a steny. Pritom značka tam nevedie žiadna, ale ani nijaký vyšší stupeň ochrany nemá. No nechoď tam! Najmä keď tam už všetci známi boli, alebo sa aspoň chvália. No, inak je to ideálna párhodinová prechádzka v čase, keď sa zas nesmie von z okresu, a ani von z bytu sa moc nesmie, ale von do prírody sa našťastie smie :-) Tak tu je taký písomný a nižšie aj fotografný návod, aj keď počasie mi moc nevyšlo. Ale aj tak, zblízka boli tie farby jesenné plnotučné, no ci beka!

Do Vrícka autobusy moc často nechodia, ale keby, treba vystúpiť na zastávke „Vrícko - stred“. A ešte prejsť zopár metrov ku kláštoru a popri ňom odbočiť doprava „ku hasičom“. Šípka na stĺpe tam je. Motorizovaným najlepšie zaparkovať nižšie, priamo oproti kostolu, pri mostíku cez potok, je tam aj značka „parkovisko“.

Pomedzi kláštor a obecnú hasičiareň a potom ponad ihrisko začína príjemná šotolinová cesta, vedúca najskôr do lesa, potom cez pasienky a zas lesom, a v ňom serpentínou popod Dutú skalu hore do sedla Huba. Na mape vidno, jednoduché to je. Dajú sa tie dve serpentíny aj obabrať skratkami cez pasienky, ale prechádzka aj po samotnej ceste je príjemná – aj na bajku.

Keď sa cesta pod sedlom Huba vynorí z lesa, pozor! Naľavo na lúke je chata, ale sa treba dobre dívať doprava. Chodníček vlieza z cesty do lesa veľmi nenápadne priamo oproti chate. Je to skôr len taká jelenia prť, ale vnútri v lese už relatívne zreteľná. Stúpa najskôr strmšie ako cesta, potom sa upokojí a opeknie porozhadzovanými balvanmi, obrastenými machom. Neskôr svah, ktorý chodník traverzuje, zostrmie - a už vľavo hore presvitajú skalné steny a je tu aj pár nezreteľných odbočiek k nim. A pomedzi steny aj pár strmých žľabov, kade sa dá dostať nad ne hore. Ale to by bola škoda. Zatiaľ sa treba držať chodníka, ktorý jednou kratučkou, strmou serpentínou vedie priamo k jaskyni. Pekná je, aj so sedením a ohniskom.

Od jaskyne čiastočné výhľady na Vrícko a chodníky na obe strany, popod skalné steny. Viac sa oplatí ísť na východ – relatívne pohodlný je (aj keď stále traverzuje strmý svah), točí stále viac doľava a za posledným bralom stúpa zozadu na jeho temeno, prudko hore lesom. V podstate na východný koniec „hrebeňa“. Tam je pekná, stromami nezarastená, na juhovýchod strmo sklonená lúka s výhľadmi k Znievu a Chlieviskám. Aj do Kláštora pod Znievom vidno a do Turca. Keď je pekne, samozrejme...

Potom je to len kúsok, prevažne pokrúteným lesom s niekoľkými vyhliadkami, strmo hore k vrcholu. Od roku 2019 tam stojí nový kovový krížik. Taký malý pinďúr, vari metrový. Od neho výhľad len čiastočný, hlavne dole do Vrícka. Chodník ďalej je zreteľný – vrtí sa lesom po hrebienku, cez pár vežičiek a braliek, veľmi pekne je tam. Na severe vidno lúky nad Suchou dolinou, z ktorej sa sem hore (z druhej strany cez sedlo Huba) tiež dá dostať.

Ale to najnajnaj ešte len prichádza: vpredu sa z lesa začínajú vynárať veže malého skalného mesta. Tam sa dá pomotať, ale aj popadať, lebo z vrcholu niektorých je to dole na zem dobrých 20 metrov, tak bacha! A je tu aj zaujímavá možnosť preliezť skalnú štrbinu, ktorú hore drží vklinený balvan. Ale len pre úzkorozchodných! Za štrbinou pár metrov „zlaňák“ na dno lesa, ale dá sa to aj obísť.

Aj dole v lese pod vežami je to super – hlboká rozsadlina ich oddeľuje od susedného hrebienka, tiež poriadne bralnatého, len ukrytého pod korunami stromov. V rozsadline divočina, skaly, machy a tak... Proste paráda. Chodníčkami smerom na juhovýchod sa dá dostať popod skalné steny nazad k jaskyni. Opačným smerom sa dá vyliezť na ostrý hrebienok, vychutnať si z neho spätný pohľad na skalné mesto a ešte cez jeden malý brdok sa spustiť lesom do sedla Huba, priamo sem:

Preeeesne oproti krížu sa chodník vynára z lesa. Z posledného vrcholku nie je síce moc zreteľný, ale treba sa len držať najskôr hrebeňa a ten keď sa stratí, ísť trochu viac doľava. Dole už pomedzi stromy presvitá lúka. A to je všetko. Doprava sa dá zísť do Suchej doliny, doľava sa ide do Vrícka. No, musím sem zájsť v lepšom počasí a kým je jeseň plnofarebná, lebo tie farby, no fakt, ci beka!

Rišo Pouš