Dvaja pacienti medzi Krížnou a Ploskou

Na čo je dobrá osemhodinová túra? Napríklad na vychodenie päťhodinového "nonstopbehu" z predchádzajúceho dňa. Alebo na rozdýchanie zlomeného rebra spred dvoch dní. Takže dvaja pacienti sa jedno pekné, letné, nedeľné ráno plazia z Tureckej na Líšku po zjazdovke. Jedného bolia nohy, druhého každý hlbší nádych a ešte aj to sprosté slnko im to dáva riadne "vyžrať". Pretože jediný ranný autobus do Tureckej chodí až o 9 a tá južná expozícia svahu, hmmm... Tréning psychickej odolnosti ako z učebnice...

Na Líške už sú na tom lepšie, aj chuť fotiť kvietky prichádza, len je problém zohnúť sa k nim. Idú radšej ďalej - okolo raketodrómu na Krížnej, kde to už hustne ľuďmi. Pokochajú sa exkluzívnymi výhľadmi a vydávajú sa na sever, že kam až dôjdu. Zhruba po 4 hodinách sa musia otočiť naspäť, aby stihli autobus zo Starých Hôr. Cieľom je Ploská alebo Borišov.

Nakoniec to vyhráva Ploská, lebo tempo nie je ktovieaké, hlavne jedny pľúca dosť štrajkujú. Pacienti sa na ploskom vrchole skladajú do trávy ako podťatí, symbolicky ku hrobu padlého vojaka. Obedík, vegetík, teplota vzduchu ideálna, nefučí veľmi. Akurát keď sa slnko vynorí spoza mraku, hneď sú tu otravné muchy a šteklia.

Pacientom sa vstávať nechce, ale musia. Po obede to ide nazad ešte horšie - dole kopcom po tráve z Ploskej ešte ako tak, ale čaká „dlhý“ výšľap cez Koniarky na Suchý vrch a Ostredok. Čo sa ten kopec dvihol? Z opačnej strany to predsa nebolo také prudké, ani také dlhé :-)

Pod Ostredkom končí skalnatý chodník a až na Krížnu pod nohami tráva. Topánky dolu a ide sa na boso - no proste pacienti... Jeden to robí doma často, druhý sa samozrejme musí opičiť. Najlepšie sú ale komentáre protiidúcich. Jedna tetucha to vyjadruje doslova takto: Oooo, oooooo, óóóóóóóóó! Aká to hlboká myšlienka!

Akupresúra pomáha, tempo sa zrýchľuje. Už aj bolo na čase, autobus nie je sanitka, nebude pacientov čakať. Ešte krátka pauzička na vyhliadke Majerovej skaly a o nejakú polhodinku už pacienti dostávajú chladenú infúziu dole v krčme. Už majú skoro dopitô, do odchodu autobusu nejakých 5 minút, keď sa ten sviniar objavuje na zastávke! Pacienti chtiac-nechtiac odpaľujú krátky šprint cez námestie, ešteže útrata je už zaplatená. Žeby to rebro bolo predsa iba narazené?

Ondro, Ripo