Farebné okruhové chodníky pod Urpínom

...ale aj pod Vartovkou, Turíčkou a Starou kopou, žeby sa Urpínove susedky neurazili. Len na vzdialenejší Kozlinec už neostalo času. Behával som tade často, ale vždy len tak intuitívne, využívajúc znalosť terénu. Tak som si tentokrát povedal, že to skúsim ako neznalý turista a budem sa snažiť orientovať podľa značiek. Najmä tých miestnych (na mape čiarkovaných), ktoré voľakedy vyznačili Mestské lesy Banská Bystrica – či sa zorientujem. Lebo vieme, ako niekedy miestne značky vyzerajú. Prehľadná mapa visí na ich stránke, len je trochu náročnejšie prehrýzť sa k nej ( TU JE ). Chodníkov je v tesnom zázemí mesta samozrejme viac, aj klasických turistických značiek, v pohode sa dá na skok od centra mesta natočiť trebárs maratón, a ani sa netreba príliš snažiť, aby sa niektorý chodník neopakoval.

Nemá tu moc zmysel popisovať, kade som sa motal, lebo som sa tam ozaj vrtel „ako osa na cukríku“. Tak len stručne, ako ktorý okruhový chodník približne vyzerá. Išiel som ich v poradí žltý, modrý, červený a nakoniec ostalo trochu času do vlaku, tak som dotočil aj zelený, ktorého západnou časťou som sa na začiatku na Urpín štveral. GPX je hore (ak by sa niekto chcel inšpirovať). Začal som aj skončil pri malej stanici:

Žltý: jeho sv časť, to sú príjemné singlíky bez nejakých výrazných prevýšení, po mäkkom podklade v tichu lesa. JZ naopak prudko dole až takmer ku stanici v Radvani a rovnako prudko nazad hore (prvá výzva vybehnúť to) na „hrebeňovku“, s výraznou zvukovou kulisou hučiacej R1 za chrbtom. Zato cez parádnu divočinu rezervácie Urpínska lesostep. Tiež single, iba dole spevnená lesná cesta.

Modrý: takmer celou svojou dĺžkou je položený v úzkych, mäkkých, traverzujúcich chodníčkoch okolo Turíčky, klesania aj stúpania sú behateľné, strmšie pasáže len vo východnej časti, v dolnej časti serpentín. Tam je to aj trochu menej estetické, lebo víchrica pred pár rokmi vyvalila kus lesa a zatiaľ je na rúbanisku viac buriny ako stromov. Aj bol chodník chvíľu uzavretý keď to čistili, ale netreba sa zľaknúť toho nápisu na strome nad Pieskami, už je to všetko pekne priechodné. Len značený je tento modrák trochu menej zreteľne, niekde značky chýbajú presne tam, kde by ich človek čakal.

Červený: Začína síce dole na Uhlisku, ale škoda po hlavnej nohy lámať. Zbehol som k nemu z modrého okruhu na miesto, kde z asfaltky odbočuje do lesa. A hneď prudko hore dolinkou, po rozjazdenej a bordelom po ťažbe zaváľanej zvážnici (druhá výzva). Nič moc úvod, ale po pár stovkách metrov križovatka  a v smere šípiek (tých na mape) sú to široké, suché, spevnené lesné cesty s niekoľkými výhľadmi na východnú časť BB. Potom od senníka strmší výšľap po mäkšom podklade na vrchol Starej kopy (altánok a výhľad k Sásovej) a krátky, rovnako strmý zošup na lúku. Tam to vyzerá ako romantická krajinka ďaleko od mesta, ale za horizontom rastie ulica s novými vilami. Zostup lesom nazad na križovatku je priamy, mierny a takto na jeseň šuchotavý v závejoch lístia.

Zelený: to najlepšie na koniec, lebo od úchvatnej ruiny lanovky na Urpíne som sa pustil dole rozľahlou lúkou ku zrekonštruovanej kalvárii (po modrej, lebo po miestnej zelenej som sa štveral na začiatku hore a tá ide lesom). Od kostolíka som sa potom už napojil na zelený okruh nádhernou, starou alejou so zastaveniami kalvárie (aj s výhľadmi na mesto). Potom krátky zošup do doliny a už tu bola tretia a posledná vybiehacia výzva – strmá „direttissima“ nazad hore na temeno Urpína. V spodnej časti lesom, vyššie po lúke.

Na ústup stále bolo z čoho vybrať, tak som zvolil klasickú žltú turistickú, ktorá (rovnako ako zelená na začiatku) traverzuje západný svah Urpína v podobe úzkeho, ale pohodlného chodníka smerom k serpentínam nad malou železničnou stanicou. Po ľavej ruke presvitá a hučí mesto. Takto to vydalo na necelých 30 kilákov, bol to taký ani nie beh, skôr zrýchlený presun, celkom výživný na niektorých miestach, ale väčšinou veľmi príjemný. Zo štartu/cieľa je to do centra koľko? Štyri minúty? No, dlhšie treba čakať za Hronom na prechode na zelenú :-)

Rišo Pouš