Hrebene Západných Tatier IV - okolo Žiarskej doliny

Sú to známe dôvody, prečo je Žiarska dolina najfrekventovanejším nástupným miestom do Roháčov z liptovskej strany. Pohodlná cesta až na chatu, viac možností výstupu na hlavný roháčsky hrebeň, rovnako veľa možností ústupu z neho, ak odídu sily alebo  pekné počasie. A pre najviac unavených: možnosť zviezť sa od chaty dolu na kolobežke je na nezaplatenie :-) To sú výhody, nevýhodou pri peknom počasí je tesno na hlavnom hrebeni, lebo na reťaziach visia strapce ľudí a na vrcholoch fotku bez cudzieho človeka v zábere nespravíš. Našťastie sa väčšina exponovaných úsekov dá pohodlne obísť aj bez čakania na voľnú reťaz. Naproti tomu bočné hrebene Baranca a Príslopu sú skoro ľudoprázdne.

V peknom počasí babieho leta, napriek kratším dňom sa dá za svetla zvládnuť aj najdlhší variant „obchvatu Žiarskej doliny“ – z jej ústia cez Baranec do Žiarskeho sedla, ďalej cez Plačlivé, Tri kopy a Hrubú kopu na Baníkov a odtiaľ cez Jalovecké sedlo dolu k Žiarskej chate a nazad do ústia doliny. Až tam zachádza cez víkendy autobus z Mikuláša, ktorý inak končí nižšie v dedine. Znamená to ušetrené asi 2 kilometre po asfalte. Celé je to taká dlhšia „poldenná“ túra :-) Treba sa na nej len dobre zásobiť vodou a obuť si pevné topánky, ktoré nejaká tá jazva od ostrých kameňov nevyradí z prevádzky. Vzhľadom na denný pohyb Slnka je najlepšie prejsť ju práve v tomto smere.

Bez výhľadov je len úvodný výstup lesom na Holý vrch, jediná skalka pri chodníku ponúka priehľady pomedzi konáre stromov. Potom už je skôr problém nezabudnúť dívať sa pod nohy. Najviac to treba hneď na začiatku zostupu z Baranca, ktorý je strmý a po voľných kameňoch. Potom už klasický bralnatý hrebeň až po Baníkov a jeho suseda Príslop na zelenej značke. Z Príslopu do Jaloveckého sedla a do doliny je to už po tráve, hline a serpentínach.

Rišo Pouš