Hybridná SNP-čka - I. diel
12.06.2024Esenpéčka je v posledných rokoch skoro až trendovou záležitosťou. Počet absolvovaní dramaticky vzrástol. Množia sa reporty z prechodov v trampskom duchu, ale tiež reporty z rýdzo športových „ultra“ realizácií redukujúcich štandardný, približne 30 dňový prechod do siedmich dní. Napriek vzrastajúcej popularite ju v registri toho, čo by som niekedy rád absolvoval evidujem len v rubrike „can be“ nie „must to be“. Jej atraktivitu degraduje najmä nadmerná potreba času a prítomnosť značného množstva balastných pasáží, ktoré by na pešo boli doslova tortúrou a potom hlavne vlastný fyzický limit, konkrétne z kolien, pre ktoré by takáto dávka pešej turistiky so záťažou zrejme nezostala bez následkov.
V komunite pajtášov, s ktorými sa dlhodobo vláčim po horách, téma tiež nijak zvlášť nerezonuje. Snáď iba s Lukim občas čosi prehodíme, avšak jeho predstava o realizácii za 9-11 dní na bajku je mimo mojich možností. Avšak bicykel, ako základný dopravný prostriedok vyznieva veľmi logicky, pretože sa, s ohľadom na kolená, javí ako jediná možnosť, ako prejsť trasu v celku.
Finálne rozhodnutie ísť do toho, teda nie je produktom žiadneho dlhoročného snenia ani okamžitého neodolateľného vzplanutia, ale skôr racionálneho zhodnotenia aktuálnych a budúcich možností a množstva časopriestorových faktorov, ktoré sa potrebovali stretnúť v konjunktúre. Až keď tézy ako...
- Je toto vôbec dobrý nápad?
- Dokážeš si aspoň raz predĺžiť jarný kondičný pík zo skialpu do vrcholu leta a nezmeniť sa na „tatka trochu fetka“?
- Dokážeš navyknúť zadok na sedlo aj skôr ako ku koncu septembra, alebo dáš po rokoch druhú šancu plienkovým gaťom aj za cenu že sa v nich budeš cítiť ako v plienkových gaťoch?
- Dokážeš zredukovať svoju neprítomnosť v rodine s tromi školákmi počas letných prázdnin na, pred svetom, ale aj pred sebou, obhájiteľné minimum?
- Mohlo by to minimum byť napr. 17-18 dní?
- Dokážeš nájsť potrebnú medzeru v pracovných povinnostiach?
- Nedokážeš rodinku nenápadne zaintegrovať do tejto primárne sebeckej aktivity a vyjsť z toho ako otec roka?
- Dokážeš nájsť riešenie redukujúce pohyb s bajkom tam, kde to nie je žiadúce a nezničiť si pri tom kolená?
- Dokážeš sa zbaliť do rokmi overeného personal limitu 10% vlastnej váhy?
- Dáš aspoň dvojku denne pri značnom percente tlačenia a nosenia veľa dní po sebe?
- Dokážeš si na bajku opraviť všetko, čo sa môže pokašľať?
- Prechrápeš hocikde, aj keď nie si až taký trempík? Necvrkne ti pri prvom šume svistu?
... zostali v určitom okamihu zodpovedané prevažne kladne, bolo možné intenzívnejšie zauvažovať o tak dlhej výluke z pracovných a rodinných povinností a až následne začať s dolaďovaním konkrétnych detailov, nahováraním manželky na participáciu a sliedením za nenormálne dobrou periódou počasia, ktorú bolo ešte potrebné dostať do prekryvu s rozvrhom prázdninových aktivít ratolestí. Ako to teda dopadlo?
Na prelom júna a augusta kvári prázdninové Slovensko monzún. Tuším, že je dobre, lebo tak vytrvalo zle už dlho nebolo a teda keď príde to dobre, bude to presne to výberové superdobre, na ktoré čakám. Štatistika proste nepustí. Monzún je však otravne vytrvalý a do jadra akcie (prechod NT s rodinou), ktorý z dôvodu iných súvislostí nie je možné presunúť zostanú len 4 dni slnka a na východe iba tri. Smer je teda daný smerom ustupujúceho monzúnu a východiskový bod aproximatívnou matematikou, čo za tie 4 dni dokážem zvládnuť. Čakám ešte dva nové kusy výbavy - UL kompaktnú nafukovačku a akúsi SUL páperovú deku. Nestihnú však prísť, tak do prvej časti vyrazím s jemnou nadváhou. Zmestil som sa však do slim fit 32-ky, ktorá je na jazdenie veľmi fajn, akurát karimatka musí zostať vonku. Okrem ruksaku už len malá podsedadlová kapsa s náradím a 7decová fľaša v košíku. Je mi jasné, že sa s bajkom budeme v nosení toho druhého často striedať, ovešať ho teda kapsami nepripadá v úvahu. Prvú dôležitú úlohu – rozumne sa zbaliť - som zdá sa zvládol.
Tou druhou je nevyhnutne stratégia rozloženia síl, ktorú od prvého záberu riešim. Nie som žiadny ultráč, nemám za sebou systémový tréning žiadneho športu a ani sa neorientujem v stratégiách vytrvalostných disciplín. Tiež už nie som najmladší. Nedisponujem žiadnymi meračmi výkonu ani IQ hodinkami, ktoré by ma informovali o stave organizmu. Celé to bude len o primeranom poznaní vlastných hraníc a schopnosti dať si dokopy dva a dva energeticko – regeneračnej rovnice. Hneď od prvých metrov preto jazdím úplne inak ako pri bežnom jednodennom tripe, po ktorom nasleduje bezbrehá regenerácia s piatimi a niekedy aj šiestym bonusovým „T“. Všetko, čo na trase vyžaduje viac ako 70% výkonu cielene tlačím, vyhýbam sa stojkám, vysokým tepom, hoci v tých najťažších úsekoch s bicyklom na pleciach to bez nich samozrejme nejde. Konzumujem a pijem všade, kde čosi núkajú (hoc aj za peniaze), ak sa do mňa v tej chvíli čosi zmestí. Kuchynku neberiem.
Potom to bude o výdrži techniky a minimalizácii strát z prípadných opráv či vynúteného servisu. Na bajku sú preto nové kotúče, platne, brzdová kvapalina, reťaz a úvodné pomonzúnové dni blahorečím hlavne nový zadný plášť. Síce len ľahký XC sáčok, ale nové drápky, sú proste nové drápky. Znova cielene prispôsobujem jazdu charakteru akcie. Nemá zmysel premotivovať sa a po každom druhom zjazde lepiť dvoják, alebo byť rozpaprčený v blate s narazenou držkou. Tiež poctivo obchádzam každý potenciálny zdroj defektu (tŕne a pod.) Ak to nejde bez rizika tak zosadnem a radšej prenesiem. V servisnej kapsičke je úplný základ. Dva tubolita (na tých aj jazdím), záplaty, multikľúč s nitovačkou, rýchlospojka, mini kliešte, kinderko s vazelínou, olejnička, handrička, minipumpa a pár sád platničiek.
Čo ďalej priebežne riešim je čistota trasy. Teda hneď v prvej etape, keď prvý raz zakufrujem, sa v tejto veci láme chlieb. Uvedomujem si, že ak dám poctivo úvod, už mi to potom nedá a budem to chcieť dať poctivo celé. Je to veľmi dobrá stratégia. Podobné je to aj so sebadôverou. Je proste neyhnutné prekonať úvodné pochybnosti a s trochou šťastia sa prehrýzť do stavu, kedy už tzv. bude o čo prísť. Mať "o čo prísť" je veľmi dobrý elixír na krízy, ktoré sa určite dostavia. Opakujem si preto dookola: neplaš sa, neprepaľuj, nepadaj, nedefektuj, nehladuj, nesuš hubu. Staré dobré „Kto nepadá, jazdí pod svoje možnosti!“ teda dočasne neplatí.
Priebežne tiež riešim formu nocľahov. Od supertrampa mám ďaleko, komfort môžem, ale z času na čas sa rád vyteším aj nocou v spacáčiku v hocijakej búde. Vyslovene ísť na minimalizáciu nákladov nútený nie som. Z tohto pomerne širokého spektra možností si nocľahy prideľujem v logike už spomenutého – zdarilo prežiť úvod bez napr. zaťatých krížov či soplíka (úvodné noci mám v intervale 5-10 stupňov, tie posledné 20-25) a potom môžeme aj pritvrdiť. Spanie každopádne nesiem, však nie vždy sa musí podariť doraziť do vytýčeného cieľa (nestalo sa), alebo sa môže naopak podariť doraziť aj ďalej (stalo sa). S ubytkom ide ruka v ruke hygiena. Každý tu má vlastné limity. Osobne nemusím až po „mäsiarky za predkožkou“, ale čosi sa vydržať dá. Základom je ako vždy, flexibilita a schopnosť improvizovať! Hlavne však merino.
Každodenná stratégia je od prvého dňa veľmi jednoduchá. Vstať za prvých lúčov a za doobedňajšieho chladu uraziť čo najviac. Voči pešiakom som menej citlivý na rosu avšak o to citlivejší na pohyb za tmy. Podobne tiež prehriatie je pri výkone na bajku drastickejšie ako pri chôdzi, čo má negatívny vplyv na spotrebu vody aj energie. Ak sa priebežne darí, tak je potom možné v horúcu fázu dňa trochu zvoľniť resp. poodychovať. Stratégia funguje znova výborne a na čelovke dorážam len tretiu pešiu nízkotatranskú etapu so synom a aj to len preto, že na Štefáničke podávajú raňajky príliš neskoro. Poďme teda do trasy a celkovej logistiky tripu...
PRVÁ TRETINA – Solo MTB, 10 - 13.8.2023, Myjava - Donovaly
1.Deň, Myjava – Trenčianske Teplice, 75 km, +2030, -2060
Svieži pomonzúnový oťukávací deň. Mľaskavo a klzko. Biele Karpaty prekvapujú malebnosťou. Prvý kufor položím Pod Sokolým kameňom a následne si užijem prvú kvalitnú planotu - stúpajúci bahnitý mladinový traverz úbočia Ihrísk. Pre väčšiu zábavu je preložený vývratom viackmenných listnáčov - ani preliezť, ani podliezť, človek aby pílu nosil. Blahorečím nie len nový plášť, ale aj seriózne trekingáče, čo som nazul, pretože v hre boli aj slikové sandále. V globále však jazditeľná etapa optimálneho profilu. Nocľah v penzióne.
2.Deň, Trenčianske Teplice – Fačkovské sedlo, 52 km, +2760, -2250
Intenzívny stúpavý, ale stále príjemne chladný deň s dvomi výživnými vynáškami na Vápeč a Strážov a ďalšou sadou menších. Nemám tu prejazdené ani pochodené nič, tak sa vytešujem z krajinky aj dediniek. Stretávam dva druhy turistov. Jednodňovkárov a potom tých „našich“. Sú ľahko identifikovateľní, lebo vyzerajú ako „ruksaky s nohami“. Ľutujem ich aj obdivujem súčasne. Zatiaľ sa k nim nepriznávam. Imidžom do koncepcie nezapadám, mám bajk a príliš malý ruksak, ale hlavne sa zatiaľ necítim dostatočne „in“.
Podaril sa však nadplán, takže namiesto penziónu v Čičmanoch užijem kamošov taliansky „Ducato“ apartmán vo Fačkovskom sedle. Ešte raz vďaka.
3.Deň, Fačkovské sedlo - Skalka, 60 km, +2140, -1760
Prichádzam do známych končín Žiaru. Jazdiť sa tu dá skoro všetko okrem toho, čo treba vytlačiť a vyniesť. Otázny je smer. Ten môj nie je dobrý, lebo stále jemne stúpam. Naviac som asi najťažší z celého tripu, keďže ma čaká dvojdňový úsek s minimom doksteišnov a ešte keď začína víkend. Prejaví sa to prvou väčšou krízou pred Vysokou. Neskôr sa chytím a na Skalke stihnem v bufete poslednú porciu gulášu, pivo a aj nečakane dobrý nocľah za zmysluplnú cenu v chate s výpovedným názvom - Chata na Skalke. Jediný problém, že je v nej chladnejšie ako vonku a už tam som sedel v páperke.
4.Deň, Skalka - Donovaly, 46 km, +2050, -2210
Kráľovská etapa prvej tretiny. Prvý mierne teplejší deň. Idem ako píla až tak, že stúpavý koreňák na Flochovú normálne netlačím. Viem, čo ma čaká, bol som tu x-krát, ale Priečny vrch ma zase raz utvrdí v pravdivosti svojho názvu, keď ani po tretej vynáške stále nie som na ňom. Ale baví ma to riadne. Šotoliny na Studňu sú oslavou víťazstva bajkera nad trekerom, aj keď treba skratku vyniesť. Stará dobrá Krížna a na záver členitý hrebeňa Šturca, ktorého sa seriózne obávam. Šiel som to raz v jeseni na peši a bolo to brutal zarastené. Nakoniec si celkom slušne zajazdím a ešte lepšie zanosím.
PRVÁ PRESTÁVKA
Chalupa, pri ktorej dobrzdím je zdá sa naša vlastná. Za chvíľu ju naplní džavot ratolestí a manželky, ktorých zo Zvolena doviezol starký. Nazad berie narýchlo zoservisovaný bajk, nejaké prádlo na výmenu a kopec igelitiek. Dolaďujeme stratégiu na druhú tretinu. Súper bude zdatný - Nízke Tatry – a v tíme samý nováčik.
Repo
Fotky Hybridná SNP-čka - I. diel
Súvisiace články:
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- Štrbský štít 2385m. JV žlabom z Mlynickej doliny (897x)
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom (870x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (853x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (806x)
- Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina (743x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (710x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (686x)
- Pobeh hrebeňmi nad Brnčalkou (680x)
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska (676x)
- 40. ročník Sherpa Rallye 2024 - Zbojnícka chata (673x)
Fórum
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
15.11.2024 - príspevok k diskusii
Vetroplach chodí v Tatrách po stopách Jarabej, tu už naozaj nikto nič negarantuje!!! - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
12.11.2024 - príspevok k diskusii
Mám rada túto tvoju sériu článkov, už ma namotivovali viackrát :-) Popod kvočku sme šli vlani a po daždi tá polica nebola veľmi príjemná. Pri zostupe... - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
A to nevieš, čo mám ešte v zásobe! - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
takto si predstavujem bicyklovanie v raji. mrazi z predstavy, hreje z nadsenia. farby cez oci priamo do mozgu namiesat ten zivy koktejl pre dusu. musi... - ŠUPka 2024
28.10.2024 - príspevok k diskusii
Viac fotiek na stiahnutie na Zonerame: https://eu.zonerama.com/Vetromag/Album/12345584 - Spomienka...
17.10.2024 - príspevok k diskusii
Miro sa zvykol občas u nás zastaviť a porozprávať o svojich nových túrach. Vždy s obrovským nadšením, radosťou rozprával svoje zážitky z túr – vtedy s... - Spomienka...
14.10.2024 - príspevok k diskusii
RIP Mirko. Veru, vďaka za túto spomienku. Bol z rodiny od ženinej strany. Škoda, že sme Mirko už nestihli čo-to pohobľovať u nás v "Tatroch"... Je mi ...