Liptovský hrad

Je to najvyššie položený hrad na Slovensku (993m), ale to mu dnes veľa slávy neprináša, lebo pustne už od polovice 15. storočia. Nedávno ale boli zachované zvyšky základov zakonzervované a vrcholová plošina vyčistená od náletu. Takže za výhľadmi sa sem oplatí zájsť.

Pohodlnejšia z dvoch možností prístupu je žltá značka z obce Kalameny, ktorá sa dá zokruhovať . Od kulturáku vedie von z dediny pomedzi typické liptovské zemiakové pivnice do ústia doliny, kde sa dá v jazierku s termálnou vodou parádne okúpať. Za kopcom v Lúčkach síce tiež, ale „za lóve“ :-) Cesta dolinou trvá slabú polhodinku, potom odbočuje doprava a je stále strmšia. Po ďalšej polhodinke ústi strmé stúpanie lesnou zvážnicou na lúky sedla Poľana. Odtiaľ už len posledný strmý výšvih mladým lesom a stúpanie skalnatým hrebienkom kopca Sestrč. Na bralách na jeho južnom, najvyššom konci už čaká hrad. Výhľady do susedných dolín, na juh do Liptova, nízke zvyšky kamenných základov, infopanel a na najvyššom mieste smerovník – všetko ako má byť :-)

Zostup začína síce po rebríku, ale potom pokračuje pohodlnou (asi pôvodnou prístupovou) cestou dolu na zvážnicu (po nej sa dá vrátiť aj nazad do sedla Poľana), ktorá po pár stovkách metrov vychádza z lesa na lúkach nad Kalamenami. Tu, v sedle pod Kráľovou, sa odpája doľava červená značka do Bukovín a žltá klesá lúkami k spomínanému termálnemu jazierku, kde sa okruh uzatvára. Nenáročný, dá sa prejsť za menej ako 3 hodiny.

Komu je málo, môže sa popod les prehupnúť cez kopec do susedných Lúčok (asi 20 minút cesty) a poobdivovať tamojšie travertíny a najvyšší travertínový vodopád na Slovensku.

Rišo Pouš