Montenegro: NP Biogradska gora

          Prvým cieľom našej bajkovej výpravy do Čiernej Hory bol národný park Biogradska Gora.  Po dlhej a náročnej ceste sme dorazili k táborisku a chatkám pri Biogradskom jazere. Krásne miesto utopené medzi stáročnými bukmi. Vraj jeden z najzachovalejších a najväčších pralesov tohto typu v Európe.

Po náročnej ceste sme nemali chuť stavať potme stany a tak sme sa po dohode s milou recepčnou rozložili po štyroch v trojmiestnych chatkách. Hneď na druhý deň ráno sme vyrazili na bajkovú túru do národného parku. Matúš s Mišom, dvaja hlavní ťahúni už mali naplánovanú šťavnatú túru. Presedeli pri plánovaní akcie pred počítačmi nejaký ten čas. Takto pripravení sme, môžem už teraz povedať, využili náš čas na 100%.

Hneď od chatiek, v ktorých sme boli ubytovaní vedie bukovým pralesom kvalitná lesná cesta, ktorou sme začali naberať výšku. Po krátkej zastávke na rozhľadni, postavenej za pomoci zahraničných organizácií sme sa serpentínami v lese dostali na prvé lúky. Nestretli sme nikoho a na lúkach sa dokonca nepásli žiadne "bizóny"! Tak sme namiesto tradičného alpského zápachu vychutnali vôňu kvetín.

Cesta nás vymotajúc sa z lesa zaviedla až na pastviny pod hrebeňom. Tu sme už natrafili aj na prvé kravy a ovce. Bolo ich však poskromne, vzhľadom na veľkú rozlohu nekonečných pastvín. Pri salaši sme stretli prvých ľudí. Tabuľka nás zlákala na občerstvenie. Na ochutnávku sme si dali čerstvého syra a na tabuľke bol aj nápis Kava. Neodolal som a káva pripravená v džezve na piecke s horiacim drevom stála zato.

Potešení príjemnou prestávkou sme šliapali ďalej. Chalani prekvapili precízne pripravenou trasou a zavelili na odbočku na vyhliadku. Zachádzka stála zato. Pokračovali sme po hrebeni smerom na najvyšší vrchol hrebeňa Zekovu Glavu. Vysielač postavený na nej bolo vidieť z diaľky. Tabuľku pod vrcholom hlásajúcu zákaz vstupu sme sa rozhodli ignorovať. Chodníček ktorí chalani vybrali aj tak vysielač obchádzal. Po krátkom tlačení sme zastavili na takom menšom predvrchole.

Vychutnávajúc výhľady som tak na pol oka pozoroval chlapa v maskáčoch ako sa k nám pomaly blíži.

"Dobar dan!" "Koľko stojí taký bicykel? bola jedna z jeho prvých otázok :)))

chlapík v šlapkách sa hneď vybral jeden bajk vyskúšať a my sme si pozorujúc ho vytvárali obraz o Čiernohorskej armáde :)) Evidentne sa nudil a my sme mu poskytli aspoň nejaké rozptýlenie.

Po výdatnej prestávke sme sa rozlúčili, čakal na nás zjazd do údolia na druhú stranu. Prešli sme okolo smiešnej chatovej alebo skôr chatkovej osady. Dali sme menšiu prestávku na turistickej chate a dlhým zjazdom sme sa dostali až do dedinky v doline. Vychutnávajúc si výhľady na divokú krajinu sme začali pomali naberať výšku. Čakal na nás posledný, ale zato výdatný dnešný výšlap. Museli sme sa dostať znovu na hrebeň.

Zastávka pri Šiškom jazere bola super. Prvý raz sme sa okúpali v jazere. Neskôr sa to stalo pravidlom a kúpali sme sa v rôznych jazerách prakticky každý deň. 

Pri jazere nebol nikto a tak nosiť plavky by bolo zbytočné... Na záverečný úsek cesty sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna viac videla, druhá si dala krajší zjazd.

Nechal som sa zlákať na zjazd priamo ku kempu po ceste ktorou sme ráno stúpali hore. Už ráno sme si všimli, že serpentíny pretína turistický chodníček a tak sme si to okorenili aj náročným singlíkom.

Namiesto sprchy kúpanie v Biogradskom jazere a prvý deň v Čiernej hore bol za nami.

A prvý dojem? Takmer žiadny ľudia, spiaca krajina. Nádherná príroda. A národný park bez akýchkoľvek obmedzení pohybu turistov. Žiadne zákazy pre bajkerov!

M.Bartoň