MTB single pod Laskomerom 2

Mladé, ale podľa výsledkov roboty poriadne aktívne občianske združenie „KoLesom“ z Banskej Bystrice začalo pekne rozvíjať pôvodnú dobrú myšlienku podniku Mestské lesy BB. Vyznačiť chodníky totiž nestačí, ak majú byť aj použiteľné. Jedno pre koho. Takže dobrovoľníci už takmer rok hryzú zemeguľu krompáčmi a motykami, spevňujú svahy, vykopávajú kamene, obchádzajú stromy a korene a tak podobne chystajú singlíky do verejne jazditeľnej (ale aj behateľnej) podoby.

Pridať sa môže hocikto, stačí kuknúť na fejsbúk :-) Brigády sú skoro každú sobotu a rozbiehajú sa aj v týždni „po práci“. Roboty na trailoch je neúrekom, čím viac dobrovoľníkov sa pridá, tým skôr sa bude dať jazdiť. To mala byť výzva, keby čosi :-) Laskomerská dolina má veeeľký potenciál, to je vidieť na mape lesných chodníkov zo stránky Mestských lesov, ktorú sme použili aj v predchádzajúcom článku o týchto chodníčkoch:

Tá čierna čiara je naša vtedajšia trasa. Tentokrát sme ju na začiatok využili tiež: od kameňolomu žlto značeným traverzom popod Podlavické výmole a zopár serpentínkami (spodok mapky) na zvážnicu, ale tentokrát nie až do Riečanského sedla. Vyšliapali sme len na Bulíkovú (Hlavný bod č.2 na druhej mape), kde je za stromom so značkami nenápadný vjazd doprava do traverzu, na prvý revitalizovaný singlík. Asi preto má na tejto mape číslo 1:

Jeho začiatok je trochu strmší, užší, po júnových búrkach už aj vodou načatý. Ako na feratách: trochu náročnejší, nech hneď na úvod odradí slabšie nátury - pre ich vlastné dobro :-) To ale len zatiaľ, aby na chodníku nebola veľká premávka, kým nie je dokončený. Po takomto úvode už ale nasleduje hravé hore-dolu-doprava-doľava. V smere jazdy samozrejme viac dole ako hore, doprava si treba dávať viac pozor ako doľava. Lebo svah pod chodníkom je niekedy dosť strmý a trčí z neho všeličo nepríjemné. Ako v lese. V smere jazdy preto, lebo všetky single sú vymyslené ako jednosmerné. Aby sa v protismere nestretli dvaja bajkeri – s pešiakom sa dá predsa len lepšie vyhnúť. Postupne všade pribudnú tabule, ukazujúce smer a vyzývajúce na ohľaduplnosť. Inak prvá polovica trailu je pohodovejšia, druhá trošíčku rýchlejšia a technickejšia, trčí tam napríklad viac koreňov:

Chodník je parádny, dlhý (tak ho aj volajú), vidieť na ňom kus dobre odvedenej roboty. Veľkým oblúkom obchádza celú dolinu. Postupne ho chalani budú dolaďovať a pridávať aj nejaké technické prvky. Na konci, na takej „kvázirovinke“, to zvádza pokračovať rovno po miestnom červenom značení - ale neodporúčam, aj keď tade sa dá zísť do doliny priamo po spádnici. O kúsok nižšie (po niekoľkých serpentínkach) by bol problém bajk aj preniesť. Zatiaľ treba odbočiť na ten menej nápadný chodníček doľava hore a po niekoľkých desiatkach strmších metrov príde vynorenie na konci zvážnice na Lackovom Grúni, priamo pri krmelcoch:

To je zatiaľ provizórium. Chodník po dokončení povedie ešte nejaké stovky metrov traverzom, kým sa napojí na zvážnicu (Aby si bajkeri a divá zver pri tých krmelcoch neskákali do cesty.). Potom už je to do doliny, na križovatku Machútovo, len chvíľa - rýchlo a pohodlne po ceste. Dole pozor na rampu, býva väčšinou zavretá. A hore na chodníku pozor pred každou zákrutou - nielen divá zver v srsti odetá, ale aj tá v maratónkach obutá sa tu motá :-)

Ďakujeme Palimu Krnáčovi z o.z.KoLesom za info a spresnenia, o možnostiach podpory dobrej myšlienky sa viac dozviete na fejsbúku TU a už aj na ich webovej stránke TU .

Rišo Pouš