Na Ondrejisko po značkovanom chodníku

29.08.2013
na-ondrejisko-po-znackovanom-chodniku

Rok 2013 priniesol v sieti turistických značkovaných trás viacero pozitívnych správ v podobe novovyznačených chodníkov, takpovediac po celom Slovensku. Je tomu tak aj v Slovenskom raji. Na jar tohto roku sa značkárom z KST Dobšiná konečne podarilo ukončiť dlhoročný boj s úradmi o zlegalizovanie chodníka na Ondrejisko (1272 m n. m.), kopec považovaný za najvyšší bod v Slovenskom raji. Jeden chodník tu už v minulosti vyznačený bol, no ten museli na podnet úradov značkári zatrieť. K pozitívnej zmene došlo až tento rok, a tak v máji 2013 mohol tamojší odbor KST Dobšiná vyznačiť významové odbočky (dokonca dve!): jednu na Ondrejisko (resp. Borovniak, viď nižšie) a o kúsok ďalej na Strmú prť. Súčasťou vykonaných zmien bolo aj presmerovanie časti červeno značkovanej Cesty hrdinov SNP  východne od Čuntavy v dĺžke asi 1,5 km.

 

 

Takže motivácia na túru bola tentokrát jasná. Nastupujem ráno o 5:46 v Banskej Bystrici na osobný vlak do Červenej Skaly. Musím priznať, že v dopravnom spojení (najmä pre turistov) smerom na Horehronie došlo za posledné dva roky k výraznému zhoršeniu. Kedysi tento vlak odchádzal z B. Bystrice až o 6:24 a v Červenej Skale bol za 3 minúty prestup na vlak do Margecian, takže nebol žiadny problém dostať sa ráno z Bystrice kdekoľvek na Horehronie, príp. až do Hnileckej doliny. V súčasnom GVD 2012/2013 ide síce vlak z B. Bystrice o pol hodinku skôr, ale čo z toho, keď si potom 25 minút postojíte v Dubovej? Aj na prestup v Červenej Skale sa po novom čaká vyše hodiny. No čo už, motiváciu k týmto zmenám nepoznám, a tak sa nebudem zbytočne rozčuľovať. Po 4 hodinách (!) sedenia vo vlaku vystupujem o 9:40 na zastávke Telgárt-penzión.

  

Viadukt_nad_Telgártom

 

Vyčkám ešte prejazd vlaku Telgártskou slučkou, aby som si mohol zhotoviť snímku vlaku na viadukte, a môžeme začať. Červená TZT ide tento úsek popri prameni Hrona až do Sedla Besník po asfaltke (I/66). Je sobota ráno, premávka je slabá, takže teraz mi to neprekáža. No možností ako sa vyhnúť asfaltke je neúrekom. Osvieženie v prameni Hrona zaiste padne v letných horúčavách vhod. V Sedle Besník (994 m n. m.) už definitívne opúšťam asfaltku a príjemnou cestou sa dostanem na vyvýšeninu pri kríži, odkiaľ sa ponúkajú krásne výhľady na Kráľovu hoľu a Slovenský raj. Ďalší úsek cesty na Čuntavu vedie príjemnou lesnou cestou, kedysi historickou vozovou cestou, spájajúcou Horehronie s Dobšinou. Asi po hodinke prichádzam na rázcestie turistických chodníkov na Čuntave, odkiaľ si zájdem asi 10 minút k turistickej chate Rita. Chatu spravuje KST Dobšiná a ochotný pán chatár nám hneď spraví exkurziu po objekte s ponukou možného prenocovania. Od chaty vedie asi 200 m odbočka k vyhliadke na Buchvald (odporúčam).

 

 

Aby som nestrácal príliš veľa času, vrátim sa k turistickému smerovníku a ďalej idem už po novom priebehu Cesty hrdinov SNP (nová trasa vedie o niečo severnejšie). Po nejakých 15 minútach som pri novom rázcestí „Pod Ondrejiskom“, od ktorého vedie na vrchol Ondrejiska (na smerovníku označený ako Borovniak) novovyznačená významová odbočka (čas na smerovníku udáva 25 minút). Aby sme trocha poupratovali v používaných pojmoch, tak Ondrejisko má v skutočnosti 3 vrcholy. Jeden z nich má výšku len niečo vyše 1200 m n. m., stredný vrchol vo výške 1270 m n. m. je zarastený a bez výhľadu (práve tento je vo väčšine turistických máp označený ako Ondrejisko) a najvyšší má výšku 1272 m n. m. Turistický chodník vedie až na túto najvyššiu kótu s názvom Borovniak. Napriek tomu, na turistických mapách sa obvykle s týmto pomenovaním nestretneme. Na vrchol vedie pohodový chodník, prechádzame cez stádo pasúceho sa dobytka a sme hore. Výhľady odtiaľto určite stoja za to. Vidieť širokú panorámu od Trsteníka, cez Kráľovu hoľu, Slovenský raj, v pozadí Tatry a Levočské vrchy až po Branisko. Pozornému oku neunikne ani silueta Spišského hradu. Jedinou nevýhodou je obmedzený výhľad na juh (ale neskôr si doprajeme aj ten).

  

Výhľady_z_Borovniaku

 

Po krátkej prestávke na vrchole sa vrátime späť na rázcestie a pokračujeme ďalej po červenej značke (stále novým priebehom) až do sedla Červený smrek, odkiaľ sa začína ďalšia významová odbočka, vyznačená rovnako v máji 2013. Tá je už o niečo kratšia, po necelých 10 minútach nás dovedie na vyhliadku Strmá prť. Svojimi výhľadmi na západ a juh nám chce vynahradiť to, čo sme z Ondrejiska nevideli. Pokračujem červenou až na Nižnú záhradu, po ceste sa nachádza ešte jedna veľmi pekná vyhliadka smerom na juh (do povodia Slanej), tentokrát hneď v blízkosti turistického chodníka. Z Nižnej záhrady zídeme po žltej značke do Dobšinskej ľadovej jaskyne k ústrednej orientácii a od nej kratučkým náučným chodníkom „Meandre Hnilca“ k železničnej stanici na rýchlik späť do Banskej Bystrice.

 

 

Opisovaná juhozápadná časť Slovenského raja je rozhodne zaujímavou oblasťou, novosprístupnené vyhliadky len pridajú na atraktivite územia – i keď turistami stále nedoceneného. Svedčí o tom aj fakt, že počas celej túry (nerátam chatára a jeho známych na Chate Rita) som nestretol ani jediného turistu, no naproti tomu parkovisko v Dobšinskej ľadovej jaskyni bolo plné na prasknutie. Mnohí návštevníci majú mylnú predstavu, že Slovenský raj je len o roklinách a ľadovej jaskyni, no nie je to tak...

 

 

Vladimír Kobza

 

Fotky Na Ondrejisko po značkovanom chodníku

Súvisiace články:

Diskusia

RE: Na Ondrejisko po značkovanom chodníku
Jaraba 02.09.2013
Tak som rada, že to tam vyznačili. Boli sme tam pred dvomi rokmi, na Ondrejisko sme však akosi netrafili. Aspoň lavička na Strmej prti stála za to :o) Určite si niekedy pôjdem dať repete.

TOP Partneri

https://www.sloger.sk Eshop davorin.sk Eshop davorin.sk Eshop davorin.sk JM SPORT Eshop davorin.sk

Podpor Vetroplacha

Odporúčame vidieť

Partneri