Náučné chodníky pod Panským dielom

Čiže nad Banskou Bystricou, v najjužnejšej časti Starohorských vrchov. Prvý (nch Jakub) je kratší, okruhový, taký na rozcvičku, asi na hodinku, ponad domy v miestnej časti Jakub, kde začína pri kostole. Ten druhý (nch Banskobystrického permona) je oveľa dlhší a jednosmerný, vedie zo sídliska Sásová – Rudlová strmo hore, popod Panský diel a cez Horný diel do sedla Šachtička a dole do známej Španej Doliny. Oba ponúkajú krásnu krajinu, ktorú formovalo miestne baníctvo, lesné a pasienkové hospodárstvo. Ponúkajú početné panoramatické výhľady, ale tiež strmé svahy, takže sú ideálne na prechádzku takto skoro na jar, alebo potom počas plnofarebnej, chladnejšej jesene. Dajú sa prepojiť, samozrejme aj inak ako v tomto prípade, záleží len od fantázie – ciest a chodníkov je tu dosť, za to vďaka tunajšej stáročnej banskej histórii. Najmä toho druhého som sa teraz nedržal presne, aby som využil potenciál aj iných tunajších zákutí. Takto to dopadlo a aj fotiek sa nakotilo:

Takže najskôr nch Jakub – emhádečkou (č. 43) z mesta ku kostolu žiadny problém, hneď tam aj prvá tabuľa. Len potom treba trafiť poza kostol, cez potok a popod železnicu na začiatok okruhu – a tam nie je žiadne značenie. Ale je to jednoduché. Okruh samotný je nenáročný a značený parádne, len na začiatku so stúpaním, ktoré ale jedna serpentínka zmierňuje.

Potom už zarastajúce lúky, udržiavané lúky, dôstojné staré solitéry dubov a bukov, zdola hukot hlavnej, občas aj železnice, štekot psov a svišťanie cirkulárok, proste vidiecka víkendová pohoda. Prvosienok narozhadzovaných takto začiatkom apríla už na kilá, aj nejaké vstavače už sa zo zeme tlačili. Výhľady do ďaleka, najmä na protiľahlé svahy Bystrickej doliny pod Laskomerom a Ostrým vrchom.

Jakub vybavený, ide sa hore! Lebo na druhý NCH som sa rozhodol napojiť na Hornom dieli, tam hore, kde sa pod jeho vrcholom otáča do protismeru. Z lúk nad Jakubom tam vedie strmá síce, ale pohodlná lesná cesta – popri veľkom ovčíne, okrajom rezervácie Baranovo a cez dve či tri lúky, z ktorých je čoraz širší výhľad na juh, postupne až ďaleko za Zvolen. Ku koncu sa cesta síce mení na chodník, ale jednoznačný. Miestni bajkeri ho udržujú čistý, zdá sa.

Hore na Hornom dieli je vyhliadkový prístrešok aj s fotopanorámou smerom na juh. Pod ním sa náučný chodník stáča do protismeru – spodná vetva vedie v traverze lesom, horná po hrebeni, prevažne po lúkach. Ale kúsok aj lesom okolo jedného brala, ktoré pôsobí v tomto oblom reliéfe trochu netypicky.

Na lúkach „Lazy nad Kršňavou“ ďalší prístrešok s panoramatickou fotkou, tentokrát smerom na Kremnické vrchy na západe. Severný horizont obsadzuje hrebeň Veľkej Fatry s dominantnou Krížnou. Dole na lúke je križovatka so smerovníkom. Idem doľava, po náučnom chodníku, ktorý je síce značený inou farbou, ale meno má rovnaké ako tento môj, hmmm... Že spravím okruh cez Španiu Dolinu a sedlo Šachtička - a vrátim sa sem z protismeru.

Dole do Španej je to po stále strmšej lesnej ceste, na konci po uzučkom chodníku. Vynorenie spomedzi chalúp priamo oproti klopačke, a potom už strmo hore „na Šachtičky“ klasicky, priamo, už zas po „mojom“ zelenom náučnom chodníku a modrej značke. Je to pestré, za každou zákrutou niečo zaujímavé. Pod zjazdovkou tiež klasicky - doprava a po ceste na lúky pod Panským dielom a na tú križovatku so smerovníkom. Po dákej hodine som tam zas.

Aj tentokrát mi treba ísť doľava – na tú „spodnú“ vetvu náučného chodníka, a po nej obtraverzovať Panský diel z juhozápadu, až ku strojovni južného vleku. Po príjemnom singlíku, takmer po vrstevnici, skoro stále lesom. Akurát na začiatku chodník pretína lúku v hornej časti Sásovskej doliny:

Pod strojovňou zas po čase široké panorámy, na horizonte Poľana aj Ľubietovský Vepor. Potom sa chodník zanára do lesa a začína strmý zostup dole do podhoria. Aj traverzom okolo Hrádku a popri odbočke ku dvom známym jaskyniam. Tie máme spracované TU , takže neodbočujem.

Bučičie: zjemnenie sklonu, von z lesa na zarastajúce pasienky, taká milá a strakato pestrá krajinka je to. Po chvíli ďalší panel náučného chodníka presne o tom, ako sa na nepoužívané lúky vracia les. Kúsok pod panelom opúšťam náučný chodník, lebo ten vedie do sídliska a odtiaľ by to bolo do mesta pridlho po asfalte. Takže točím do opačného smeru a zliezam do Sásovskej doliny, príjemným traverzovým chodníkom popod obe spomínané jaskyne.

V doline síce tiež „asfaltošotolina“, ale záver bude potom príjemnejší. Cesta klesá najprv popri malom potoku, ale ten ako sa stratí pod zemou, namiesto neho pribudne vo svahoch naokolo pár malých jaskýň. Potom sa dolina trochu otvorí a ústi na piknikovú lúku, kde to aj teraz poriadne žije. A rozvoniava z rozhicovaných grilov.

Tak ešte kúsok po asfaltke - hore kopcom von z doliny. Úplný záver, to sú rozľahlé lúky nad Kostiviarskou a starou Sásovou, ktoré klesajú dole ku ceste, k „emhádéčke“ a proste k hukotu mesta. Ale k takému víkendovo utlmenému, tak to nie je veľký šok. A že nič nejde, do centra a na stanicu to mám tichými ulicami pomedzi rodinné domy na Kačici nejakých 20 minút, paráda!

Rišo Pouš