Ochutnávka prvého snehu na Martinských holiach

Ani nie skimo aktuál, to už by som musel byť poriadny zúfalec :) Len tak, na ochutnávku pár modrobielych fotiek pre radosť. U nás sa hovorí, že až tretí sneh vydrží, ale po skúsenostiach z minulých zím, kde brutálny vianočný odmäk stopil všetko a začínalo sa odznovu, treba brať čo príde, že? Takže predpovedané prvé poriadne sneženie tejto sezóny od 20. novembra čakali všetci premotivovanci. Prišlo a odstavilo horské prechody od Donovál na východ, lebo to išlo od juhozápadu. Malá Fatra mala smolu, len ju to tak lízlo. Ale čosi pocukrilo, odhadom 10 cm. Oblaky sa mali pôvodne na dlhšie pretrhnúť až v nedeľu, lenže zvlnený front je nepredvídateľná potvora – a nechoď opáčiť aspoň najbližší kopec, keď sa v sobotu ráno zobudíš do takéhoto výhľadu:

Taaakže: rýchly pohľad na radar a družicu – toto dlho nevydrží, treba ísť! Aspoň sa potešiť a zdokumentovať pre budúce generácie, aké záľahy snehu sme tu kedysi mali. Na lúkach nad mestom blatká trochu primrzli, tak sa chrumkavo stúpalo. Rampa ešte v letnom režime, čiže rampár žiadny, len značky, na ktoré každý kašľal ako vždy a autá chodili hore – dole, ako sa im zachcelo. Cesta síce široká, ale už pod snehom, tak bacha.

Po Medvedej ceste by sa opatrne na pásoch dalo mooožno aj od Investičky, takých 5 cm na zamrznutej hline, stredom to ide. Ale lepšie furt na bajku. Popri padaní aj fúkalo, tak tesne pred napojením na serpentíny viac tej hliny.

Serpentínky krásne, biele, rozchodené, a že žiadny základ, šutre všade, sneh premiešaný s lístím. Možno tá posledná serpentína by sa dala, ale načo? Pred obedom už davy tiahli hore: samý pešiak, občas bajker.

Pod Kalužnou: odtiaľ by sa dalo „od parkoviska“. Asfaltka odhrnutá, ujazdená, dalo by sa po pevnej bielej vrstve komfortne hore a opatrne hádam aj dole, isto aspoň po nižšie parkovisko pri Studničke..

Ale pod dolnou stanicou sedačky zas šutre na pár metroch, tam je makadam autami aj vodou povynášaný na povrch. Na zjazdovke vraj začnú syčať až od pondelka, zatiaľ tam leží tak 10 čísiel prírodného, rôzne nahrubo vetrom poprehadzovaného. Ale samozrejme, už to tam niekto skúšal aj smerom dole. Na tom trávovom podklade hádam sklznice prežili. Na prvý tréning hádam stačí:

Okolo starej chaty je už vidieť, že viac fúkalo ako snežilo, aj asfalty trčia na zákrute a trávy kde kade. Aj tam platí, že hore pistou by to išlo, dole aj kameňáky škoda drať. Zato cesta od chaty až hore k vysielaču čistý pásový komfort, ak si odmyslíme vyfúkaných pár metrov pod chatou Javorina (dá sa to obísť).

Popod kosodrevinu okolo vysielača sa dá kúsok doprava aj doľava. Isto k rotunde na jednu stranu a pod Dlhú lúku na druhú – vietor do závetria ponahadzoval slušné vankúše a periny.

No a to je asi tak všetko, lebo zošmyk dole by bol asi dosť o náhode a sklzničom utrpení, na oblúky radšej zatiaľ nemyslieť, ale v podstate ak sa chce niekto rozchodiť, od Studničky po vysielač po ceste sa dá takmer súvislo v pohode. Berme čo je, lebo kto vie, na ktorý týždeň pripadne zima túto sezónu :-)

Rišo Pouš