Oravský Podzámok – Kubínska Hoľa – Zázrivá

Októbrové farby babieho leta zaháňajú nudu aj na trasách vedúcich prevažne lesom, ktoré sa zdajú inokedy monotónne. Táto ale okrem lesných úsekov sľubuje podľa mapy aj časté hôľne a lúčne pasáže, otvorené do krajiny. Takže ideme na to! Ráno sa v doline Oravy prevaľujú chuchvalce hmly, ale nad nimi čoraz viac presvitá predpoveďou sľubovaná modrá. Pod nohami „pofrontové“ blato strmej cesty lúkami, ale nie je to až také zlé, už je dosť pokryté opadanými listami.

S Oravským hradom za chrbtom stúpam striedavo lesom a lúkami na Javorovú. Naľavo sa cez chrbát Príslopu (kam mierim) ešte váľa hmla, napravo v doline svieti z hmly strieborná stuha Oravy. Tesne pod vrcholom sa v diaľke ukazujú čerstvo zasnežené Roháče. 

Na Javorovej tma ako v rohu, samý smrek :-) Vľavo vbok na červenú a začiatok zostupu - nasleduje parádna kĺzačka po blate, ktoré namiesili traktory. Našťastie to netrvá dlho a po nejakých 20 minútach sa vynáram na lúkach nad sedlom Príslop. Úplne iný svet, vidieť do ďaleka: na severe v opare Piľsko a Babia hora, na juhu pod slnkom obrysy Veľkej Fatry. Ešte aj kravy sa tu pasú na zvyškoch trávy. 

V sedle medzi hučiacimi autami sa dlho nezdržujem, stúpam mierne lesom, kúsok ešte miernejšie lesnou asfaltkou a po odbočke z nej na zvážnicu nasleduje strmý začiatok hrebeňa Príslopu. Až po hodine sa otvára prvý výhľad na sever, vďaka rúbanisku. O ďalších 15 minút už som ale na lúkach Mokraďskej hole, okrem výhľadov konečne mám pod nohami chodník a nie zvážnicu. A tak až na Kubínsku hoľu, kde sa pri pohľade dozadu znovu predvádzajú krásne obielené Západné Tatry. Minčol si dávam okľukou: zachádzkou na sever po modrej a nazad na vrchol po významovej značke – oplatí sa kvôli prechádzke interiérom pralesa národnej prírodnej rezervácie. 

A nasleduje posledná etapa: strmý, asi trištvrtehodinový zostup lesom, kým sa nevynorím na lúkach nad Zázrivou. Chodník sa postupne zas mení na zvážnicu a blata pribúda. Aj na lúkach, lebo jalovice tiahli... Ale čím nižšie, tým lepšie, takže sa stíham zbaviť blata na podrážkach a s ním aj obáv, či ma šofér vezme do autobusu :-) Poslednými kulisami predstavenia sú obrysy Rozsutcov a Stohu priamo oproti, pod lúčmi klesajúceho slnka. Ideálna jesenná prechádzka to bola! 

Rišo Pouš