Piz Turba 3017m. z Julierpassu

Švajčiarsko - Engadin - St.Moritz - Julierpass

Vyrážam priamo od hostinca La Veduta, prvý raz túto sezónu som zaparkoval na tomto mieste. Cieľ dnešného dňa je nejasný, prvý výšlap smerujem do sedielka cez ktoré sa chodí napríklad aj na Piz Coluonas, po krátkom výšlape nasleduje zjazd na pásoch ku jazeru. Ozaj ako sa darí vašim zjazdom na pásoch? Je to veľmi dôležitá technická súčasť aktivity zvanej aj Skialpinizmus, samozrejme s porozopínaními topánkami akurát pätku odporúčam dať si do rovnej polohy ;) ... veru Skialp to nie je len výskanie v prašane...

Po krátkom zjazde plynule šlapem ďalej smer Fuorcla Grevasalvas. Ináč jazero sa volá Grevasalvas tiež, no a zo spomínaného sedla po zjazde smerujem ku kopcu tiež s rovnakým názvom: Grevasalvas. Tentoraz vrchol odignorujem, v pláne je niečo nové a napríklad už zjazd zo sedielka pod spomínaným vrcholom na druhú stranu na snehové pláne nad Biviom je pre mňa úplná novinka.

Nalepím dole pásy, dnes tretí krát (celkovo 7x) ale po krátkom výšlape zisťujem, že ešte musím dole a tak opäť lyžujem po pláňach nižšie až kým začnem definitívne dlhší výšlap smer Forcellina. V tomto sedielku sa mi otvorí výhľad na pokračovanie trasy smer Piz Turba. Tou nádherou snehovej terasy ktorá sa mi tu otvorila som sám prekvapený pretože zo smeru odkiaľ prichádzam nebola vôbec vidieť. Turba je známy skialpový vrchol nad Biviom, ktorý drvivá väčšina šlapačov dosahuje po predošlej približovacej jazde vlekom.

Lyže nechávam kúsok pod vrcholom na hrebienku a podarí sa mi bez mačiek výjsť hore. Mraky sa rozplynuli a na mňa čakajú parádne výhľady ktoré aj patrične vychutnávam a fotím. Týmto zásahom sa môj akčný rádius opäť zväčšuje a ja už pozorujúc svahy a doliny smerom na západ premýšlam nad cieľmi do ďalších zím...

Z vrcholu prvý raz vidím naživo Jufer Alp aj s malou dedinkou Juf 2126m. ktorá je vraj najvyššia švajčiarska trvalo osídlená obec. Pozorujúc okolie premýšlam ako by sa tam niečo dalo podniknúť aj napríklad v lete s bajkom... nuž noseniu a tlačeniu by som sa nevyhol ale to je predsa v Alpách úplne normálna vec, že?

Spokojný, že hlavný cieľ dňa mi vyšiel naparádu aj s výhľadmi vďaka ktorým som si rozšíril obzory sa púšťam do zjazdu trasou ktorou som sem prišiel. Na pláňach sa z nej ale odkláňam a použijúc nejaké tie znalosti oblasti sa púšťam na lyžiach dole až pod masív Roccabelly. Rozhodol som sa spestriť si návrat aj výstupom na ňu. Nečakajú ma tu už žiadne technické problémy, len tie kondično-fyzické... Priamo na vrchole stretávam trojicu Čechov, po krátkom rozhovore pokračujem ďalej. Na návrat ku autu potrebujem prejsť ešte cez sedlo Emmat, (na fotke dole vľavo) ktoré sa nachádza medi dvomi vrcholmi so zvláštnymi názvami: Dadaint a Dadora.

Prechod cez toto sedlo je pre mňa tiež novinka, z tejto strany som tu ešte nikdy nebol, z druhej ale viackrát a tak viem čo ma na ňom čaká. Tešiac sa, že si zase zapĺňam biele miesta na mojej pomyslenj mape vystúpim do sedla. Tu strácam trochu času s roztrhnutým lankom na lyžiarke ale keďže sa mi to podarí opraviť pomerne rýchlo tak sa rozhodujem využiť zvyšný čas a pri návrate ku autu si ešte odbehnem na Piz Coluonas.

Tu ma už nečaká nič nové, tento kopček priamo nad Julierpassom je môj dôverný známy ale to mi nebráni aby som si nevychutnal ten krásny členitý a zaujímavý výstup. Na vrchole na mňa čakajú nádherné výhľady okorenené zapadajúcim slnkom. Samozrejme už nikoho nestretávam. V zjazde z Coluonasu využívam možnosti traverzu do sedielka nad jazerom Grevasalvas. Áno presne toho sedielka ktorým som začal dnešný deň. Vďaka traverzu som z vrcholu pri aute rýchlo. Odbočka na posledný vrchol bola efektívna, rýchla a vďaka nej sa táto túra stala najdlhšou tejto mojej zimnej sezóny v Engadine.

Martin Bartoň