Po hrebeni Javorníkov 3: Kamenité - Semeteš - Ovsenovci
02.11.2014![po-hrebeni-javornikov-3-kamenite-semetes-ovsenovci](https://turistika.vetroplachmagazin.sk/pictures/magazin/1098/1414275175.jpg)
Veziem sa busom cez Dlhé Pole, srdce drotárskeho kraja. Dlhé je ako slíž, len polí nikde :-) Dolina čím vyššie, tým užšia. Spoj nejde až na konečnú, ale nevadí, lebo končí jasná noc na konci októbra, v doline je kosa ako v ruskom filme, dobre padne poklusom sa zohriať ten zvyšný kilometer po les. Nasleduje pekný chodník farebným lesom hore na červenú „hrebeňovú zvážnicu“, k osade Vrchrieka. Prípory, prvá samota nad dolinou, už sa kúpu v slnku - hneď je teplejšie. Inverzia ako má byť, dnes našťastie bez hmly, bude to super. Zvedavý som len na hĺbku a kvalitu bahna – to aby hore nebolo, to by bol zázrak. Bude sranda, lebo idem „naľahko“, len v teniskách, aby som pobehol ak ma bude čas súriť. Autobus nepočká. Ale mám moje „ultratrailové psie dečky“, tie ma zachránia :-)
Na červenej, na hrebeni, som o pohodlnú hodinku a o ďalšiu chvíľu už leziem na rozhľadňu Kamenité, kde som sa pred dvoma rokmi otočil. Dnes pokračujem v „prieskume hrebeňa“ ďalej smerom na západ. Prístrešok pri rozhľadni láka k posedeniu, pre „duchovnejšie založených“ turistov je tu ešte ďalšia možnosť - nižšie pri kaplnke.
Nasledujúci úsek je taký „typický“: miestami je problém prejsť, toľko mlák a blata je na ceste. V stúpaniach a klesaniach ešte ako - tak, najhoršie je to na rovinách alebo v tieni lesa. A keď sa dve posledné možnosti stretnú... :-)
Osada Bachroňovci, na to ako je vysoko, je netypicky na severnom svahu, a ešte aj v tieni pod horou. Hmmm, divný výber, kto vie prečo? Ale domčeky vypipľané jedna radosť. Susední Bielovci sú naopak na otvorenom priestore. Cesty sa tu zbiehajú zo všetkých strán, na (takmer) všetky strany sú odtiaľto výhľady ďaleké, na lúke stojí aj jedna zo sôch „galérie v prírode“ a pod ňou smerovník. Ešte sa sem dnes vrátim, z inej strany.
Zatiaľ smerujem do sedla (a osady) Semeteš. Som tam o chvíľu, ako sľubuje smerovník, nechávam trochu blata na asfaltke, ktorú križujem, a nasleduje najkrajší úsek dnešnej cesty (a po suchom!) do osady Vrchrieka. Nejaké obľúbené miestne meno - táto Vrchrieka je na červenej značke v smere od Čadce už tretia.
Z Vrchrieky ostáva mi ešte prejsť lesom cez kopček zvaný Luby – len monotónne hore a dolu, podľa mapy stále lesom bez výhľadov. Ale tesne za nezreteľným vrcholom je pod chodníkom na juh otočená studnička a pri nej „nástenka“ s obrázkami z obecného života. Dobre sa tam na suchom koreni sedí, miesto ako stvorené na obed. Veď aj čas už dozrel. Po obedíku som o chvíľu von z lesa.
Vynáram sa na velikýýých lúkach, v každom ich kúte nejaká chalupa sa krčí, v strede na križovatke čerstvo zrenovovaná kaplnka, lavičky, prístrešok pre „guľášpartie“ s nevyhnutnou „nástenkou“. Ešte kúsok ďalej je sedlo Javorník so štátnou cestou, ale tam až nejdem, asfaltu si ešte dnes užijem. Lebo sa nebudem vracať rovnakou cestou, aj keď velím čelom vzad. Oprobujem južnými svahmi a dolinami popod hrebeň Javorníkov: najprv po zelenej dolu do osady Ivor (patrí Veľkému Rovnému), potom hore (stále po zelenej) nazad k Bielovcom, kde som dnes už bol. A odtiaľ už len z kopca, po žltej do Veľkého Poľa. Ide sa! Na začiatok tadeto:
V skratke asi tak, že až k Bielovcom je to pekná prechádzka po dobrých, aj keď miestami až príliš „spevnených“ cestách pomedzi samoty, fajná aj na nenáročnú bajkovačku. Naopak žltá zostupová do Dlhého Poľa je mordor, ktorý veľmi neodporúčam: najskôr zarastená rúbaň, potom prudko dole lesom pomedzi odpadky a rozpadajúce sa opustené chalupy, na koniec rozbahnená zvážnica a dolu v doline výhľady len na holoruby. Zlý dojem zo záveru vylepší až prechádzka dedinou (tou dlhou ako slíž), kde doteraz stojí veľa pôvodných a zväčša dobre udržiavaných, drevených aj múraných „drotárskych“ domov. Pri jednom z nich, ktorý bol rodiskom drotárskeho umelca Jozefa Holánika - Bakeľa, naskakujem na autobus. Bez pobehovania by mi celý tento okruh pohodovým tempom trval asi 9 hodín, ak by ma chcel niekto nasledovať.
Rišo Pouš
Fotky Po hrebeni Javorníkov 3: Kamenité - Semeteš - Ovsenovci
Súvisiace články:
Diskusia
Top Články - za 30 dní
- Malofatranská stovka 2024 – desiate narodky (2667x)
- Bikepark v Livignu (2243x)
- Gipsyho prechod zopakovaný !!! - po 27 rokoch (1544x)
- Martinské hole – skifatrizmus aktuál (1526x)
- Skialpinizmus: Gipsyho prechod (1482x)
- Kôprovské sedlá na pohodu (1477x)
- Val Forno - Lei Cavloc - Fornohütte (1369x)
- Peter Závacký - behom cez tatranské štíty. (1250x)
- Opekačka na Širokej veži (1094x)
- Hybridná SNP-čka II.diel (1047x)
Fórum
- SMOLNÍCKY MTB MARATÓN 2024
22.07.2024 - príspevok k diskusii
Tak si sa konečne dočkal... Gratulujem ;-) - Krivánsko-fatranská saunovačka
17.07.2024 - príspevok k diskusii
Rišo, ty sa zjavne strašne nemáš rád! Skúšal si to liečiť? - Čierna hora - Koľvek a vyhliadka Green point
12.07.2024 - príspevok k diskusii
Len malé upozornenie. Pri Jakubovanoch je ďalšia "slovenská" Čierna hora. 1289mnm. Tá je najvyšším vrcholom Levočských vrchov. Len, aby nedošlo k omyl... - Tri Kriváne
07.07.2024 - príspevok k diskusii
Lukáš ale veď od bulvárneho plátku nemôžeš čakať nič seriózne - a ešte týždeň po MF100 :-) - Tri Kriváne
07.07.2024 - príspevok k diskusii
Nuž, ja som z nadpisu čakal iné Kriváne - dedinu pri Detve, ten Malofatranský, a samozrejme ten vo VT :) To by teda ale bolo na väčší výlet :D No však... - MTB liga Detva – 2. kolo a pritvrdzuje sa
27.06.2024 - príspevok k diskusii
Kvôli búrkam bolo tretie kolo zrušené a presunuté na 10.7.2024. - Dabarski Kukovi - utajený lezecký raj v Chorvátskom Velebite
26.06.2024 - príspevok k diskusii
Boli sme... Krásna ľudoprázdna lezecká oblasť! Cesty neolezené, lezečky držia ako pribité. Istenie poväčšine na nitoch, dokladať treba zriedkavo, ale ...