Prieložnica (1079 m)

Nenápadný kopec v sz časti Veľkej Fatry, nad Podhradím, menej navštevovaný ako susedná Katova skala. Ale trochu vyšší, tak výhľady grandióznejšie a na všetky strany. Aj Západné Tatry odtiaľ vidno. Síce na vrchol nevedie turistická značka, ale ľudia tam chodia, preto aj v závejoch napadaného bukového lístia je chodník hore identifikovateľný. Inak aj poriadne strmý, ale to je len záver výstupu, inak pohoda po lesných cestách. A tie boli čiastočne motiváciou ísť hore práve koncom roka – lebo inak sú často dosť blatisté (veď ako v hospodárskych lesoch). Ale vďaka koncoročným inverziám boli teraz kvalitne primrznuté. Hore je triangulačný bod a Katastrálny úrad si na tú tyč pri ňom osadil aj novú tabuľku s menom kopca a výškou, normálne ako keby to turisti spravili. Je tam aj drevorezbárske dielko, podobné tým nad Štiavničkou a na Katovej skale, aj s druhým (pôvodným?) názvom Brložnica. Nech si každý vyberie. Tak sme spravili pohodový, asi 14-kilometrový okruh z Podhradia a navštívili sme aj susedné dominanty, nech sa to počíta: po červenej Maleníckou dolinou na Katovu skalu, kúsok nazad, bez značiek na Prieložnicu a dole do Podhradskej doliny na zelenú, po nej na Sučiansky hrad a dole do Podhradia zas bez značky priamo. Spestrenie na záver: vyhliadkové bralo so základmi starého hrádku (Bašta) nad dedinou:

Takže najskôr dolinou potoka Máleník na Katovu skalu: mierne stúpanie, lesná cesta popri niekoľkých rybníkoch a chatách, čím vyššie, tým viac rúbaní, blata a makadamu. Strmší záver po bukovom lístí a zo skaly parádne výhľady ponad Sklabinský hrad do kotliny, až ku Kľaku malofatranskému. Za chrbtom zas ten veľkofatranský, Prieložnica hneď pred ním:

Návrat kúsok po červenej na križovatku zvážnic a z nej pevnou cestou priamo pod Prieložnicu, na lúku so soliskom, kde sa nenápadne odpája chodník na vrchol. Ten je pekne strmý, hore ešte okorenený bralkami, cez ktoré sa treba vyštverať na samý vrchol. Ale aj kus provizórneho zábradlia tam je, v najstrmšom.

Vrcholové bralo najprudšie a teda s najširším výhľadom padá na juh, no pomedzi stromy je pekne vidieť aj Katovu skalu na západe, Krivánsku Fatru a samotné Podhradie hlboko dolu na severe a na východe aj tie Západné Tatry.

Po zostupe pokračuje jednoznačná a pohodlná zvážnica až na lúky s niekoľkými chatkami nad Podhradskou dolinou. Len záverečný „zjazd“ na dno doliny je poriadne prudký, aj keď široký. Čiže ak by toto (okrem oboch vrcholov samozrejme) išiel niekto na mtb, mal by sa držať nášho smeru, ak nechce tlačiť.

Dno podhradskej doliny je tradične rozjazdené traktormi, tak sme to švihli hore na hrad, a to už bola príjemná prechádzka na záver. Väčšinou lesné chodníky a šuchot lístia pod nohami. Aj vynorenie do panorámy nad dedinou cestou dole z hradu, s protiľahlou Krivánskou Fatrou, krásne nasvietenou:

V dedine ešte pár výškových na Baštu – oplatilo sa, lebo okrem Fatry sa otvoril pohľadom aj na sever kotliny, jemne rozostrený riedkym inverzným závojom a nízkym popoludňajším slnkom. A za chrbtami nám spomedzi Vrchdielu a Smrekového vykúkala Prieložnica. Fajné kolečko to bolo, aj počasie! Síce stretnúť koncom decembra v lese na prechádzke medveďa a salamandru, to nie je veľmi s meteorologickým poriadkom, no čo už...

Rišo Pouš