Prvá jarná = veľkonočná

Cez pootvorené okno ku mne z ulice dolieha bujaré chlapské hulákanie a ženské pišťanie – veľkonočný pondelok je v plnom rozbehu a všetci sa zbláznili. Vstávam poriadne neskoro, v hlave mi poriadne duní. Svinská choroba ma tlačí nazad do prepotených perín, ale slnko ma ťahá von.

Slnko (žeby našťastie?) vyhralo na celej čiare. Otázka dňa ale znie: kam? Podmienky stanovujem rýchlo a striktne: kopec s vyhliadkou. Nie strmý, nevládzem. A isto nie preľudnený. Žiadny hromadný výstup miestneho odboru KST. Čím bližšie. Lebo všetky ranné spoje sú už dávno preč.

Zrýchlené výberové konanie s náskokom vyhráva Katova skala. Začínam 10:40 v Podhradí, do Sklabinského Podzámku to cez ňu nie je ani 3 hodiny. To zvládnem. Dajme tomu... Pre istotu ale beriem palice.

Podhradie je už tichučké, kúpačov už nieto. Zvážnica je suchá, červená značka jasná. Obloha čistý blankyt, dolu sivohnedé buky, po snehu ani stopy. Za chrbtom hrebeň Krivánskej Fatry, vpredu les. V doline ticho, stúpanie je mierne, teplota akurát. Len nohy sa trasú ako po preflámovanej noci.

Vládne pravé predjarie: naštvaná veverica, prvé šafrany, v potoku svieti záružlie. Poľovnícke chatky, studnička, zablatený drevosklad. Zvážnica až hore (dalo by sa na bajku), dobre vedieť.

Hore nikoho, len čerstvé zápisy v knihe. Parádne výhľady, aj keď kotlina trocha oparená. Lovím jaštericu, kopce, doliny, obed z batohu. Hlava sa krúti. Aspoň že je teplo.

Po pol hodine odchod. Práve včas, pribúda ľudí. Chodník serpentínuje prudko dolu. Stromy bez listov - bralá v lese dobre vidieť. Aj zvyšky valov opevnenia.

Nad dedinou už po lúkach, ale autobus až o dve hodiny. Mením smer, zas do kopca – protiľahlého. Býval tu vlek. Ledva sa vlečiem, odmenou je pohľad späť. Katova skala, celá ako na dlani.

Tak už len dolu, lúkami do Sklabine. Ešte dáke panorámy a partizánska obec ma víta. Autobus vítam ja, ako spasenie. Cestou takmer zaspávam. Po trojhodinovej prechádzke.

V meste ubudlo kúpačov. Tí zvyšní sa ale viac potácajú. Tak hlavne nech sme celý rok všetci zdraví! :-)

Rišo Pouš