Reťazové linky nad Handlovou

Reťazová „ferrata“ na východnej stene v masíve Veľkého Griča je dostatočne známa, aj keď asi najmä lezcom a miestnym. No aj susedné menšie kopce Malý Grič a Kňazov kopec ponúkajú veeeeľmi zaujímavé lokalitky. Lebo na podobných, ale samozrejme menších skalných stenách, ako je tá na Veľkom Griči. A spolupáchateľka tohto výletu došla s klebetou, že sa na tých kopcoch niečo nové urodilo, tak sme sa vybrali pozrieť. Jednu polopeknú, koncooktóbrovú nedeľu, ale bolo skôr ako v apríli. Teplo aj zima, slnko, dážď aj sneh (nooo, len taký polystyrén) – a niekde v strede dňa aj poriadne dúhy. Pekne sme to zokruhovali od stanice v smere Veľký, Malý, Kňazov, aj s nejakými chabými informáciami cestou po mierne zanedbanom náučnom chodníku. Vydalo to na necelých 20 pohodových kilákov a ešte pohodovejších asi sedem hodín. Vďaka sprievodkyni, že ma pribrala, ale hodiny som zabudol zapnúť - a vďaka za to. Lebo vraj by sme sa hanbili, ako sme tam párkrát zle odbočili, hehehe... Ale nejako takto to vyzeralo (mapy.com):

Taaakže: úvod z mesta po červenej, nad smetiskom odbočka doľava a vďaka mape v telefóne celkom jednoznačný postup lesmi a lúkami až pod strmú sutinu na hranici rezervácie Veľký Grič, kade vedie dobre viditeľný singlík až pod reťaze. Vo finále navedú aj biele šípky na stromoch a tabuľa s pokynmi pre pohyb v rezervácii:

Reťaze ozaj nové, ligotavé, postup po nich komfortný, je kam nohy klásť a výhľady sa otvárajú. Len im žiaľ dominuje to smetisko, čo už. Striedajú sa strmšie a voľnejšie úseky, na záver traverz doľava popod steny do Vetrového sedla. Jedna nádhera toto!

Nad Vetrovým sedlom skalný výbežok s dokonalým výhľadom na okolie Handlovej, aj na prejdenú trasu pod stenami. Skalka s borhákmi na jeho vrchole hovorí o lezeckých cestách, ktoré sa sem ťahajú zdola.

Potom už len strmý, ale stále reťazami poistený choďák hore na temeno kopca, kde je na posedenie „pripravená“ väčšia skalná plošina, aj so smerovou ružicou. Takže výhľady aj s popisom.

Presun pod Malý Grič je jednoduchý, len v teréne nie vždy jednoznačný. Lebo najprv síce jednoznačne - dole z kopca po červenej, ale potom odbočka doľava na „náučný banský chodník“ (normálna, široká lesná cesta) nie moc jasná, a aj neskôr treba trochu striehnuť na ďalšie odbočky. Cestou až jedna infotabuľa: o bývalej vetracej šachte, ku zvyškom ktorej sa dá zájsť. S vďakou sme nevyužili :-) Potom už jednoznačný výstup po žltej na vrchol.

Výhľad aj tu parádny, takisto vylepšený smerovou ružicou. Aj tu sa lezie a chodník popod bralá je pekne značený bielo-červenými kolieskami a šípkami. Dá sa spraviť okruh so začiatkom aj koncom pri ohnisku a lavičkách, ktoré sú v lese tesne pod vrcholovou plošinou.

Na Kňazov kopec, posledný náš cieľ, sme sa dostali už bez nechcených zachádzok: žltú zostupovku sme opustili na Troch studničkách a presne po kilometri, strávenom na cyklotrase, nás veľký zelený výkričník naviedol doprava na chodník, ktorý smeruje priamo od západu na vrchol. Stúpa s malým zhupnutím cez vyholené sedielko pod elektrickým vedením. Z vrcholu treba potom ešte kúsok zostúpiť ku skalnej vyhliadke nad stenami, sú tam aj nové lavičky.

Kto sa tam nechce motať hore a dolu ako my, ide z Handlovej. Nová modrá značka (asi nie oficiálna, ale tvári sa tak) vedie do lesa od smerovníka „Pod Kňazovým kopcom“. Po chvíli sa rozdvojuje (šípky na stromoch): doľava k reťaziam (aj po schodíkoch), doprava strmo hore, po chodníku, malou okľukou na vyhliadku.

Reťaze sú „Via Fafkač“ - podľa nemeckého názvu kopca Pfaffenberg. Ich začiatok je pre bežného „cepra“ poriadne výživný, lebo vedie kolmo hore po dosť hladkej skale a niet sa veľmi kam nohami zaprieť, tak tam ozaj pozor! Potom už prirodzených schodíkov pribudne a niekde v polovici slúži slabším kusom na predýchanie aj lavička. Veeeeľmi pekné takto na záver výletu! Potom zhora sú to do city len nejaké dva kiláky, dole po tej modrej. Na skok – ale nie doslova, to by nedopadlo dobre :-)

Rišo Pouš