Rychlebské hory, deň štvrtý: zo sedla Peklo do Ramzovej

Stezka Českem je nekomerčný projekt skupiny nadšencov a Klubu českých turistov, ktorí sa rozhodli prepojiť sieť už existujúcich značených turistických trás pozdĺž hranice ČR do jednej logickej linky. Vznikla tak ucelená diaľková trasa, ktorá spája východnú hranicu s tou západnou cez všetky dostupné pohoria a kopec zaujímavých miest (viac info TU ). Existuje severná a južná trasa. A súčasťou tej severnej je aj naša trasa hrebeňom Rychlebských hôr: sedlo Peklo - Kovadlina - Klínový - Smrk - Klín – Ramzová. 11,5 km, 480 v. m.

Že Stezka Českem nabrala v posledných rokoch na popularite, je badať aj v týchto končinách. Okrem toho, že počas dňa stretáme podstatne viac ľudí ako v prvé dva dni pochodu, podvedome registrujem pohyb chodcov aj v noci. Tomu zodpovedá úroveň vyspatia ráno. Preberie ma len vôňa horúcej kávy a plný mechúr. Pozvoľna balíme. Dnes nás už čaká len dobeh k vlaku. Aj počasie s nami ukončilo spoluprácu a výrazne sa zaťahuje.

Sedlo Peklo, kde sme bivakovali, je bývalým oficiálnym hraničným priechodom medzi ČR a PL. Bol prístupný len pre pešiakov, cyklistov a lyžiarov a fungoval až do r. 2007, kedy bol zrušený zavedením schengenského priestoru. Zo sedla miernym stúpaním po hranici prekonáme vrcholy Kovadlina a Klínový. Obidva ležia uprostred smrekového lesa, ale miestami sa otvoria aj výhľady do krajiny, najmä vďaka rozsiahlym odlesneným plochám. Tie tu ostali po orkáne Kyril z r. 2007. Rýchlosť vetra vtedy dosahovala na neďalekej Sněžke až 216 km/hod. a  spôsobila tu rozsiahle lesné vývraty. Dnes sa už porasty postupne spamätávajú z kalamity a následnej záchrannej ťažby a krajina pôsobí aspoň zeleno, keď už nie zdravo.

Prichádzame na križovatku piatich ciest. Stretajú sa tu lesné, turistické aj lyžiarske trasy. Hlavne tie lyžiarske sa v zime tešia veľkej obľube. Strojovo upravované stopy v nenáročnom teréne tu dosahujú dĺžku desiatok kilometrov na českej aj poľskej strane hranice (viac info o bežkárskych trasách TU , TU alebo TU ). Okrem toho je toto rázcestie charakteristické aj výrazným, asi meter vysokým, historickým hraničníkom. Ten označuje niekdajšie trojmedzie Moravy, Sliezska a Kladska (Poľska).

Odtiaľto na Smrk je to už, čo by kameňom dohodil. Je to pre nás povinná zastávka, nakoľko ide o najvyšší vrch Rychlebských hôr. V podstate má dva vrcholy - poľský a český. Ten český je o niečo vyšší. Vrchol je opäť zalesnený nízkymi smrekmi, okolie tvorí chránené územie s rašelinovou vegetáciou. Odtiaľto to už bude do civilizácie len dole kopcom. Najprv mierne až po Klín, a potom už prudšie nadol. Chodník vedie stále rozložitým hrebeňom. Aj keď ide o vnútroštátnu oblasť, nachádza sa popri ňom množstvo historických kamenných hraničníkov. Označujú niekdajšiu hranicu historickej Moravy a Sliezska. Na niektorých hraničníkoch sa dajú jasne prečítať písmená BB (Breslauer Bishop), ktoré označujú príslušnosť k arcibiskupstvu vo Wrocławe. Blízky cieľ výletu dá o sebe znať zjazdovkou, ktorú lízneme horným okrajom. Nakrátko sa z nej ukážu výhľady na protiľahlý Šerák. Potom už vhupneme priamo do turistického centra Ramzovej. Tu už pri dobrom obede a pivečku prečkáme do odchodu vlaku, ktorý uzavrie naše štvordňové rychlebské dobrodružstvo.

P.S.: Keby nám ostalo ešte pár hodín času nazvyš, určite by stálo za zváženie predĺžiť si posledný deň trasu zo Smrku do Starého Města. Cestou sa nachádza pár miest, ktoré jednoznačne stojí za to navštíviť a  kompletizujú pestrý repertoár Rychlebských hôr:

- chata Paprsek, alebo po novom horský hotel, je jediným horským zariadením podobného druhu v Rychlebských horách (viac info TU ). Za sebou má už bezmála 100-ročnú históriu.

- Dalimilova rozhledna na temene vrchu Větrov bola postavená v covidovom období ako replika historickej rozhľadne Kaiser Wilhelm Turm, ktorá stála na Králickom Sněžníku v rokoch 1899 až 1973. Okrem spoplatnenej rozhľadne tu tiež majú nejaké ubytovacie kapacity, reštauráciu, suveníry (viac info TU ).

- objekty vojenského opevnenia dotvárajú neodmysliteľnú panorámu Starého Města. Predstavitelia medzivojnovej obrannej výstavby, ľahké aj ťažké opevnenia, dokončené aj rozostavané, zachovalé aj schátrané (viac info TU ). Tie najdostupnejšie sú pospájané turistickým chodníkom s miestnym značením.

Jaraba

Foto: Jaraba, Janči K., Evka P.