Štefanová - Osnica - Párnica

Túto prechádzku som mal v pláne už dlhšie, pretože už som ju raz išiel – ale opačne. A furt som sa obzeral, pretože pri výstupe z Párnice na Osnicu sa otvárajú čím vyššie, tým lepšie výhľady na dolnú Oravu aj s jej dominantami. Inak je to jednoduchý výlet – také hore a dolu.

Zo Štefanovej je to „hore“ najskôr prudšie, potom miernejšie lesom do sedla Medziholie. Tak na hodinku a pol, jeden z najfrekventovanejších chodníkov vo Vrátnej. Nakoniec ešte krátky prudší úsek z Medziholia na Osnicu – tam už naopak nechodí skoro nik. Odtiaľ je to už len „dole“. Aj keď v prvej tretine je zostup spestrený niekoľkými krátkymi stupáčikmi. Do sedla Strungový príslop je to poriadne strmý zošup, potom tie hupáčiky okolo Magury a keď sa človek vynorí z lesa na zjazdovke, odtiaľ je to už len dlhééé a čoraz menej strmé klesanie, prevažne lúkami. Prevažne na východ, v ústrety vzdialenejšiemu Choču a bližšiemu Šípu. Ten sa odtiaľto na seba vôbec nepodobá :-) Teda na svoju známejšiu skalnatú tvár, viditeľnú z juhu. Vľavo Kubínska hoľa a vzadu Roháče, vpravo v protisvetle Veľká Fatra.

Keď sa človek umorený vynorí z lesa pri hornom vleku, príde vhod prístrešok so stolom a lavicou. Dá sa odtiaľto ešte urobiť malá zachádzka k hornej stanici lanovky. Aj od nej je pekný výhľad – cez dolinu Zázrivky. Pod dolným (rozbitým) vlekom je zostup spestrený nutnosťou prejsť krížom cez salaš, „opevnený“ elektrickým plotom. Celkom sranda :-) Potom už len tie lúky a modrá značka končí tunelom v lieští priamo na dolnom konci Párnice, na hlavnej. Na stanicu a k busu je to odtiaľ tak 10 minút.

Inak zmena smeru nepomohla, aj tak som sa často obzeral za seba, hlavne v prvej polovici. Najprv za chrbtom provokujú Sokolie s Bobotami, potom Veľký Rozsutec so Stohom a na koniec samotná Osnica. Takže sa človek celú cestu aj tak vrtí ako osa na cukríku...

Rišo Pouš