V krajine senníkov

Krajina na ľavom brehu Váhu, v kopcoch medzi Ľubochňou a Ružomberkom, bola kedysi jedna z tých typických liptovských: mozaika lúk, pasienkov a lesov, salašov, senníkov, oviec, Maťkov a Kubkov. Ostali z nej zväčša len tie senníky. Na turistických mapách je ich ešte po stráňach rozosiatych neúrekom, ale v realite ich často treba hľadať v lieskových húštinách zarastajúcich pasienkov a lúk, ak vôbec ešte stoja. Len málo sa ich dočkalo obnovy či aspoň opravy. Aby zachránili aspoň niektoré, nechávali tu dlhé roky kus svojho času tí istí ľudia, ktorí prispeli napríklad k záchrane osady Podšíp, mlynov na Oblazoch či lazov na Kysuciach. Viacerí z nich stáli aj pri zakladaní SZOPK v 70. rokoch. V tomto prípade im ale išlo hlavne o to, aby pôvodné ľudové stavby žili ďalej v prostredí, do ktorého boli určené, nielen ako mŕtve exponáty v skanzenoch. Vďaka im za tú snahu. 

V tejto strakatej krajine sa dá motať po turistických značkách aj po zvážniciach a lúčnych cestách takmer do nekonečna, na bicykli aj pešo. Najlepšie približne v polovici októbra, keď naplno vyniknú všetky jesenné farby. V niektorých senníkoch sa ešte dá prespať, nesmie však byť veľmi daždivo, veterno a medveďno. Aj keď veľké, voľakedy trávnaté plochy už roky zarastajú náletom, predsa je tu stále čo obzerať. Napríklad keď je vo vyšších kopcoch „neturistické“ počasie, tu jesenné hmly prispievajú k vychádzkovej romantike. Len by nemal fúkať vietor od Ružomberka :-) A kým na protiľahlom brehu Váhu ešte nie je zaseknutá jazva diaľnice, ani hluk z doliny sem veľmi nedolieha. Iba obludné vysokonapäťové vedenie trochu kazí výhľady. A kliešte tu majú v lete raj.

Asi najkrajší nástup „do terénu“ je z Černovej po zelenej. Tu sú lúky ešte pravidelne kosené, značka vedie po štrkovej ceste, dobrej aj pre bajkerov. Susedná Bystrá dolina je taká typická veľkofatranská – dole stará asfaltka, vyššie kvalitná lesná cesta s viacerými odbočkami a s vyznačenými cyklotrasami. Naopak z Hubovej pod Kútnikov kopec vedie len chodník - väčšinou dosť strmo lesom, na niektorých miestach je aj problém ho nájsť. Na zarastajúcich lúkach vysoká a pováľaná tráva riadne ťahá za nohy. No najväčšia sranda je trafiť žltú značku z Kútneho vrchu do ústia Bystrej doliny – vo vysokej tráve a lieskovom „pralese“ takmer nemožné, ešte že smer je jasný podľa mapy a hučiacej cesty.

Rišo Pouš