V.Tatry - Soliskový hrebeň

Dlho som sa na tento hrebeň pozeral zo všetkých strán, kým naňho prišiel rad. Rozmýšľam teraz, keď už je potom, prečo som ho tak podceňoval? Myslel som si, že to bude suťovisko, že si spravíme len takú obyčajnú čiarku do bieleho miesta na našej mape.

Asi to bolo tým pohľadom z Predného Soliska na Mlynické Solisko. Táto časť je totiž samá suť. Je to nelákavý pohľad. Na jeho vrchole to však začína:

Mlynické Solisko, Štrbské Solisko, Furkotské Solisko, Malé Solisko, Predná a Zadná Solisková veža, Soliskové hrby, Prostredné Solisko, Veľké Solisko, Bystré vežičky...

A to boli len tie hlavné zastávky. Soliskový hrebeň sa ukázal ako výdatná túra. Hneď za Mlynickým Soliskom to začína pekne zostra. Preliezanie, obliezanie, zliezanie, vyliezanie, traverzovanie, zlaňovanie, hľadanie správnej cesty, expozícia, pofidérne istenie, prípadne žiadne istenie, preskakovanie, fotografovanie a Brutálne výhľady!

Chvíľu to trvalo, kým sme sa ocitli v Bystrom sedle. Využili sme sedačkovú lanovku na Solisko, odtiaľ do Bystrého sedla nám to trvalo cca 6 hodín. 

Partia, ktorá bola na začiatku za nami, to strihla niekde dole do doliny, neprišli až do Bystrého sedla. Aj keď sa takéto hrebene javia ako pomerne ľahké túry, tak by som ich radil nepodceňovať. Na veľa miestach totiž treba sólovať, čiže ísť bez istenia, keď sa chce človek niekam dostať.

Nie je odveci ovládať dobre techniku istenia na krátkom lane. Na dvojicu mať jedno lano... My sme boli traja. Ale boli sme dostatočne rýchli. Náš cieľ sme splnili. Z Bystrého sedla sme zostúpili dole Furkotskou dolinou. Takto sme mali na záver dňa ešte slniečko.

A.Puškáš vo svojom sprievodcovi píše: V smere z Bystrého sedla po Predné Solisko 7-9 hodín, obtiažnosť II-III.

Ako prví hrebeňom prešli nemeckí vysokoškolskí pedagógovia G.O. Dyhrenfurth a H.Rumpelt v roku 1906.

Na dlhú túru pripadá aj dlhá fotogaléria.

M.Bartoň

foto: Iva,Matúš,Martin