Vodopády na rieke Krke

Len málo riek sa prediera hornatým pobrežím Chorvátska a vlieva sa do mora. Tých pár však stojí zato a vytvárajú na svojich tokoch jedinečné prírodné krásy. Sústava jazier a vodopádov prakticky po celom 73 kilometrovom toku rieky Krky podnietili svojou krásou a neporušenou prírodou v roku 1985 vznik národného parku. Rieka Krka sa nachádza na strednom Jadrane a vlieva sa do mora neďaleko mesta Šibenik.

          A práve toto miesto sme sa vydali preskúmať začiatkom októbra 2007. Pre mňa to malo byť zároveň občerstvenie spomienok na návštevu spred dvadsiatich rokov.

          Ako v každom národnom parku Chorvátska sa aj na rieke Krke vyberá vstupné a pohyb návštevníkov je obmedzený. Na vstup do NP slúžia tri vchody: Lozovac, Skradin a Rošski slap. V sezóne stojí vstupenka 80 kuna na os./deň (asi 400 sk), v októbri, pri našej návšteve stála 65. Podrobný cenník vstupného.

          S tým, že budeme za vstup platiť sme boli vyrovnaní, chceli sme však zistiť, či budeme môcť spraviť výlet po Visovackom jazere na vlastnom nafukovacom kánoe. Zo Skradinského buku to možné nebolo, už kvôli nemožnosti prístupu autom. Tak sme sa opýtali rangera až o pár dní neskôr na Rošskom slape, kde by bol prístup na vodu ideálny. Odpoveď bola záporná. V NP je zakázané používať akékoľvek vlastné plavidlá. Turistov rozvážajú za nemalý poplatok (cenník) iba motorové člny NP.

                              "Visovačko jezero" a ostrovček s kláštorom.

          Centrom NP a zároveň jeho najkrajšou a najnavštevovanejšou časťou je Skradinski buk. Jedná sa o sústavu terasovitých vodopádov obklopených hustou vegetáciou. Tieto vodopády sú považované za jedny z najkrajších v Európe. K vodopádom sa dá dostať od vchodu Lozovac, odkiaľ vás v cene vstupenky privezie autobus.

          My sme sa tentoraz vybrali k vodopádom od mestečka Skradin. Nevedeli sme, že v cene lístka je aj doprava loďou a tak sme autom prišli až k mostu kúsok za Skradinom. Tu sme si v pokladni kúpili lístok a išli sme popri rieke peši asi 2,5 km k vodopádom. Pod vodopádmi sa dá dokonca kúpať, ale pod padajúcu vodu vás už nepustia. Sú tam natiahnuté bóje a je tam človek , ktorý na to dáva pozor.

          Okružná prechádzka po drevených mostíkoch trvá asi 1 - 1,5 hod. Okrem výhľadov na vodopády a jazierka obklopené hustou subtropickou vegetáciou zahŕňa aj prehliadku mlynu a starých usadlostí. Pod vodopádmi stojí aj stará budova vodnej elektrárne, jednej z prvých v Európe.

          Aj napriek zamračenej októbrovej oblohe tu bolo turistov dosť, rozoznali sme Španielov, Japoncov a chlapíci s divnými bradami a čiapočkami na hlavách boli asi z Izraela. V špičke sezóny by som tu teda nechcel byť. Ináč pozor na toto: počas škaredého počasia pri mori mnohí volia Krku ako alternatívny program a preto tu môže byť práve v zlom počasí plno.

                         Skradinski buk: záber z filmu "Winnetou I. diel".

          Po prehliadke vodopádov sme sa tentoraz už poučení odviezli loďou do Skradinu. Aj v októbri premáva každú hodinu. Skradin je malé starobylé mestečko, ktorého prehliadka vám nezaberie veľa času. Je tu aj viacero reštaurácií, ale nedá mi nespomenúť, že cenami v reštauráciách už Chorvátsko dávno dobehlo západ...

          O dva dni nato vyrážame z našej základne pri Zadare na prieskum horného toku rieky. Vďaka diaľnici sme za necelú hodinku pri Skradine a púšťame sa po cestách tretej triedy na orientačný výlet autom. Vďaka novému značeniu sa nám darí nezablúdiť a blížime sa k Rošskému slapu.

          Na naše prekvapenie je posledných 5 km bez asfaltu, takže tým, ktorí chcú šetriť svoje tlmiče odporúčam prístup od východu. Rošski slap je veľmi pekná oáza bujnej vegetácie uprostred vypranutej krajiny. Je tam spravený pekný okruh s mostíkmi na druhú stranu rieky. Z horného konca kaskád vyrážajú lode na prehliadku proti prúdu rieky. Musí to byť peké, ale aj za peknú cenu (pozri cenník). My sme si okorenili prehliadku výstupom po neznačenom chodníčku po skalnej rímse asi 150 výškových metrov nad rieku. Výhľady stáli zato.

          Súčasťou prehliadky je aj sústava kamenných mlynov, kde sa na ukážku melie obylie. Až tu sme narazili na stánok s rangermi, ktorý nám hneď chceli predať lístok. Vravíme im: "Boli sme na Skradinskom buku a v cene by mala byť aj prehliadka Rošského slapu." Ukázali sme lístok a ranger vraví: "Ale to platí iba na deň prehliadky!" Nakoniec po nepríjemnom naťahovaní nás pustili ďalej, ale neodporúčam to skúšať znova: takže pozor! Pokiaľ chcete ísť aj na Rošski slap, musíte si privstať aby ste po Skradinskom buku ešte stihli prísť aj sem. Je tu pekne, ale nestojí to zato platiť vysoké vstupné ešte raz.

          Po "potyčke" s rangermi a krátkej prehliadke mlynov sme sadli do auta a vybrali sa preskúmať ešte Brhljansko jezero. Po orientačnom safari po štrkových cestách sme konečne prišli na tú správnu asfaltku a podvečer sme dorazili ku jazeru. Spúšťať na vodu čln by nemalo zmysel, každých pár sto metrov boli vodopády. Pokochali sme sa výhľadmi, pozreli si ešte zrúcaninu rímskej pevnosti a vyrazili na cestu späť. Cez októbrové krátke dni sme sa vracali vždy potme.

                                                        Brhljansko jezero.

          Na záver by som dodal snáď len toľko, že aj napriek obmedzenému pohybu turistov a pre nás vysokému vstupnému sa tento malý kúsok raja na zemi oplatí aspoň raz vidieť. Akú formu prehliadky si zvolíte, je už na vás, ale nezabudnite: Lístok zo Skradinu platí aj na Rošski slap, ale len v ten istý deň.


          M.Bartoň