Vtáčnik - po hrebeni z juhu na sever

Tieto naše „južné hory“ sa tu na stránke nejako málo objavujú, ale hlavne blíži sa Ponitrianska stovka a posledný úsek hrebeňa Vtáčnika pôjdem isto po tme. Takže dobrý motív spoznať ho za svetla :-) Po hľadaní spoja ostal ako jediný normálny variant bus z MT do Oslian, takže kým si omrknem tú červenú hrebeňovku, zoznámim sa najprv so žltou značkou.

A zisťujem že som dobre spravil! Síce na začiatku jeden a pol hodiny nie veľmi záživného stúpania asfaltkou a lesom, ale od Žarnova cez Buchlov je to nádhera pomedzi skalné veže a celé skalné mestá. Pripomína to hrebeň Kremnických vrchov okolo Skalky, ale je to krajšie. Stavebný materiál je rovnaký.

Na hrebeňovku sa pripájam po necelých 4 hodinách na Rúbanom vrchu – ten svoje meno nezaprie, vyrúbaný je poriadne. Len vrch nevidno, taká plošina je to. Odtiaľto je to vhodnejšie pre bežecké preteky alebo pre bajkerov (veď sa tam aj motali) ako pre peší pochod. Na prvý pohľad monotónne kráčanie širokým lesným „tunelom“ bez nejakých výraznejších zmien výšky. Jasné, sem - tam by bolo treba potlačiť či preniesť, ale s tým sa ráta.

Sem - tam sa ale z toho tunela podarí vynoriť. Napríklad na Kláštorskej skale, krásny kruhový výhľad! Myslím že aj Zobor na juhu sa mi črtal v opare. Samotný Vtáčnik (1346m) je hneď vedľa - ponúka výhľady spod kríža, hlavne na severný horizont . Potom už si pamätám len jediný ďiaľkový pohľad - na Žiar nad Hronom, vďaka rúbanisku z doliny až po hrebeň, niekde pred Bielym kameňom. Škoda že o kus ďalej, na smerovníku pod Bielym kameňom nie je vyznačená vyhliadka. A až po Veľký Grič heslo „vyber si svoju zvážnicu“. Myslím že vždy po tej najširšej bolo treba ísť :-) Tu sa hádam ani v noci zablúdiť nedá, asi jediné miesto je pri Jarabej skale. Tam červená pri vysielači odbočuje zo zvážnice doprava na lesný chodník. Bolo by to nenápadné, nebyť smerovníka – ten si hádam každý všimne.

Pred Veľkým Gričom dvojkríž na trojvrší a kaplnka, ale hlavne poriadne rúbanisko a červená nikde. Od kaplnky na vrcholovú skalu to treba obísť zľava (od západu), po zvážniciach. Po žltej. A po plastových páskach s nápisom „zákaz vstupu“. Také príjemne recesistické :-)

Veľký Grič – na brale kovová ružica s názvami pohorí a kopcov, Handlová hučí dolu pod nohami, čo by kameňom dohodil. Ale treba sa tam dostať okľukou a to je poriadna orientačná výzva. Červené značky smerom dolu sú hádam len zo dve a neomylne vedú do vysokej trávy rúbaniska. Takže lepšie je to nazad po žltej a nejakých 200 metrov po odpojení žltej zo zvážnice (ktorá klesá doľava) sa treba vrhnúť doprava dolu po spádnici, červený chodník sa nedá netrafiť. Potom už len dolu dolinou a cez banskú kolóniu do mesta.

Noooo, dobre sa mi bude tadeto nocou potkýnať :-) Čo ma tu ale hlavne zaujímalo okrem orientácie, bola voda. Potešila ma výdatná studnička na južnom úpätí Vtáčnika. Lebo na opačnej strane, na Kaních studniach sa nenapije ani vrabec :-) Potom som dotankoval až tesne nad Handlovou, v doline. A tip na záver: keby niekoho niečo divoké a zubaté po lese okolo Bieleho kameňa naháňalo, je tu pri chodníku viacero malých posedov, stačí stihnúť dobehnúť :-)))

Rišo Pouš