Z Riti do Pekla

Na prvoaprílovú sobotu vyšlo parádne počasie, a pretože sneh aj v stredných polohách už pomizol, dohodli sme sa dvaja, že trochu potrénujeme na nadchádzajúcu ultrasezónu. Začať treba opatrne, ale chcelo by to niečo originálne, vzhľadom k dátumu. Takže v názve nie je nič expresívne, len originálny horehronský miestopis, hej?

Ono tých miestopisných rarít sme mali cestou viac. Lebo začali sme v Chvatimechu, čo je sám osebe origo názov, ale hlavne konečná čiernohronskej železničky. Na rozdýchanie strmá zjazdovka k chate Bernardín. Už zarastá, lebo tunajšia legendárna, vyše 60-ročná „pralanovka“ už 20 rokov ľudí voziť nesmie. Zato je ale vďaka dobrovoľníkom vyleštená ako nová, tak možno sa ako historická rarita onedlho pridá k úzkokoľajke.  Sú tu inak perfektné spätné pohľady na nízkotatranský hrebeň. A akurát kvitli šafrany, pekný deň pred nami.

Od chaty značka stúpa, ale sme ju na chvíľu opustili, lebo toto sme si nemohli nechať ujsť. Spustili sa dole - do Riti. Po komfortnej zvážnici, vhodnej na rozklus, lebo Riť je dolinka, stúpajúca na hrebeň od zákruty Hrona nad Podbrezovou. Nič moc, bukovo zarastená, medzi jej dvoma polkami vedie zvážnica, ale už kvôli tomu názvu sa oplatilo. Keby sa niekto pýtal, kde som bol cez víkend... 

Nazad hore na značke, na hrebienku, príjemná lesná cesta s výhľadmi niekam do hĺbky Veporských vrchov, k Osrbliu a Balogu. Vľavo vzadu v opare Klenovský Vepor, vpravo výhľady na biely hrebeň NT, všetko vďaka rúbaniskám.

Mierime pod Ľubietovský Vepor. Miestami sa vpredu ukáže jeho Hrb. Zvážnica o chvíľu preskočí na druhú stranu hrebeňa a zmení sa na zaprasený chodník, behať sa tu nedá. Až posledný úsek nás vypľúva na šafránom sfialovené lúky, jedna má pekný názov Žliabky.

O chvíľu sme pri chate pod Hrbom, tam to žije, aj keď len tak jemne. Navštíviť stred (alebo pupok) Slovenska, to si neodpustíme. Netrvalo nám dlho, prejsť sem z Chvatimechu. Veď ani u ľudí nie je od pupka do riti ďaleko...

Oceníme pekné vyhliadky z Hrbu, aj keď ďaleké obzory sú zakalené, a o chvíľu už fičíme po modrej dole a od chaty smerom do Ľubietovej.

Asfaltový úsek k Starému majeru zas prekluskáme, pasúce sa kone čudne hľadia, slovka nepovedia... Odbočka doprava na žltú a ponor z lúk do lesa. Čaká nás Peklo, ďalšia írečitá dolinka, z ktorej sa vynoríme v Brusne. Ani táto dolinka nie je scenéricky nič moc, aj sa tu ťaží, ale ciest je tu na mraky, aj cyklotrás všade, na bajkturizmus je toto ideálny kraj.

A to je na prvý apríl všetko. Vynorili sme sa samozrejme v kúpeľoch, tak sme cestou dole parkom ochutnali skoro všetky miestne samosery. V dedine v krčme Dallas už sme sa radšej nestavili, to by asi črevám nerobilo dobre. Lebo bolo treba myslieť aj na cestu domov. Vlak, bus, každý iným smerom, tak zas niekedy niekde v bežeckom...

Rišo Pouš