Za exotickou zverou do košických lesou

Na nenáročnú jarnú prechádzku tak akurát, na pobehanie pre niekoho aj krátke. Ale dobre padol okruh po luhoch a hájoch v tesnom zázemí metropoly východu - deň po Ultra Krase, na vytrasenie a rozhýbanie stuhnutých nôh a vlastne celého človeka. Na to, že blízko mesta, všade samá zver z kríkov trčala, no len máloktorá aj taká ozajstná. Ale o tom potom. Niečo cez 20 kilákov to malo, so začiatkom v Čermeľskej doline a koncom na Hradovej – záznam som spustil za poslednými domami a vypol pri prvých. V podstate to bolo jednoduché – cez náučný chodník Vrabčie skaly, po lúkach ponad Kavečany k chate Hrešná, cez Kráľovu studňu som obišiel ZOO, po kadejakých lúčnych a lesných cestách a trochu aj cez Kavečany som sa domotal na košický hrad a od vyhliadky sa spustil dole na Hradovú. Asi takto podľa COROSov, celé na pohodu, za dáke tie štyri hodinky:

Na úvod, aby som sa vyhol hlavnej, premotal som sa pomedzi záhradky a naskočil na náučný chodník Vrabčie skaly – mierne stúpajúci traverz ponad tú hlavnú v Čermeľskej doline. Takže prvá zverina len operená a len na fotkách. Potom bralko v lese, obrat na sever a o chvíľu von z lesa- na rozľahlé savany, po ktorých som obišiel Kavečany zo západu, až ku chate Hrešná. Striehlo tam zopár gaziel, v diaľke líška a pri chate jeden kôň. Tráva ešte malá, dalo sa po nej vyhnúť cestám, na ktorých haldy púdru ležali. Sucho neskutočné, veď ako na savane.

Od chaty Hrešná v podstate lesný obchvat ZOO, lebo veľkú časť cesty ma po pravej ruke sprevádzal jej festovný plot z betónových pilierov. Na začiatku po červenej „esenpéčke“, aj na konci po neznačených chodníkoch krížom cez dolinku potoka Hrubša, ktorý preteká aj cez ZOO. Niekde na polceste som obzrel novú, vyparádenú útulňu na Kráľovej studni. Len tak vedľa lesnej cesty pohodenú, ale tá studňa hneď vedľa – ozaj mala akúsi kráľovskú korunu, z dreva. Na tomto úseku len občasná megafauna  - ako v nedeľu, ticho v kríkoch odparkovaná, ale cez týždeň sa isto činila a podľa toho to miestami aj vyzeralo.

Znovu som sa vynoril na veľkých lúkach, tentokrát východne od Kavečian. Ako na prériách, okolo stáda bizónov a pred vstupom do ZOO zmes exotickej fauny, na reklame nafotená. Nechcel som veľmi oplotenia pasienkov preliezať a prežúvavce rušiť, tak som to na kuse švihol cez dedinu a čuduj sa svet: akoby sa miestni inšpirovali či čo, za plotmi tiež poriadna ZOO – drevené zajace, sadrové levy a iná „vkusná“ háveď. Hneď ako sa vyskytla prvá možnosť, ušiel som z asfaltu na lúky pod dedinou a po nich som sa už pohodlne prepracoval pod les pod hradom.

Samozrejme smerom ku hradu nie po asfalte, ale najprv po lesných chodníčkoch okolo prameňa pátra Pia. A tam všade zveriny kadejakej! Drevenej, vyrezávanej. Zaujímavé postavičky - len škoda, že aj tam okolo tiež všade stopy po zúrení tej kolesovej megafauny. Záver už po peknom chodníčku ponad cestu, popri hradbách a popod vyhliadkovú vežu, až na vyhliadkový mostík – panorámu Košíc som konečne videl aj za svetla, nie ako počas Východniarskej stovky.

A to bol skoro záver zverovýletu – lebo už len strmo dole medzi domy na Podhradovej a davaj chytať emhádé. Pokojné nedeľné popoludnie, ale predsa sa ešte nejaká zverina našla. Zopár oslov sa asi pobudilo z horúčky sobotnej noci a vyrazilo súťažiť o najhlasnejší výfuk. Ale tú pohodu už pokaziť nemohli, dobre bolo.

Rišo Pouš