Zahmlený predvianočný Galmus

Táto krasová planina na severe Hnileckých vrchov je prekrižovaná dosť hustou sieťou turistických trás s mnohými artefaktami niekdajšej banskej činnosti, rozľahlými lúkami, peknými (aj cennými) lesmi, početnými rozhľadmi zo skaliek a brál – no oplatí sa! Len v lepšom počasí ako koncom usmokleného a zahmleného decembra. Ale čo, aj to sa počíta – aj keď blatu na cestách sa niekedy dosť ťažko vyhýbalo. Vyrazil som z horného konca Matejoviec nad Hornádom po červenej do Poráča. Odtiaľ som v podstate obišiel Poráčsku dolinu zo severu aj z juhu, aj s nahliadnutím na jej dno nad Slovinkami. Do Poráča som sa vrátil „obchvatom“ cez Suchinec a lyžiarske stredisko Brodok po zelenej, potom nazad dole do Matejoviec už po rovnakej červenej ako na začiatku. Samozrejme všetko takým zrýchleným presunom, lebo to vyšlo na nejakých 40 km, tak aby to bolo celé za svetla:

Červená hore do Poráča vedie prevažne rozľahlými, peknými lúkami, vrelo odporúčam. Otvárajú sa aj nejaké spätné pohľady do Hornádskej kotliny, pred Poráčom samozrejme aj výhľady na jeho okolie. Kto vie kde hľadať, našiel by pod Jaseňom, kúsok pod značkou, aj jednu starú štôlňu, do ktorej účastníkov PERMONÍKa ULTRA len nedávno škodoradostne poslal hlavný páchateľ Paťo M.

Výhľad z Vysokého vrchu nad Poráčom sa nekonal, tak nasledovala zachádzočka cez Šarkanovu dieru po miestnych náučných chodníkoch. Až úplne dozadu do jaskyne som neliezol (počas Permoníka stačilo), radšej som si obzrel okolie a susednú Chyžu. Pekné miestečko.

Modrá značka smerom na Krompachy je veľmi príjemná lesná cesta s mäkkým podkladom (tráva, lístie, šotolina) takmer bez blata. Mierne sa hojdá hore a dole bez výrazných prevýšení, len ku chate Galmus potom trochu strmšie klesá z veľkej lúky.

Strmá zachádzka po žltej na vyhliadkovú Bielu skalu (926 m) sa oplatila aj v tomto prípade, aspoň Slovinky a blízke okolie bolo trochu vidieť. Ale náprotivná Skala bola v mraku, tak som sa radšej skotúľal po cyklotrase na dno Poráčskej doliny, že hádam od potoka budú cez holé lesy nejaké tie výhľady na bralá na jej svahoch.

Dolinou vedie starý asfalt, ktorý sa za chatou Čierny bocian mení na klasickú hlinošotolinu, prelieza potok (ale mostík tam je) a tie bralá občas naokolo aj vidieť, heeej. Inak ako všade, aj tu boli ešte časté stopy vyčíňania počasia, ktoré koncom novembra lámalo stromy. Na fotkách vidno.

Výplaz po žltej z dna doliny hore pod Suchinec, na „hrebeňové“ lúky, veru nič moc - klasická zvážnica, bordel pod nohami a rúbane naokolo. Ale aspoň sa hmla potrhala a slnko na chvíľu zafarbilo krajinu.

Lenže už bolo to slnko nízko a cestou cez rozľahlé lúky, po zelenej nazad do Poráča, už sa len rozlúčilo niekoľkými hmlovými efektami a zapadlo do sivoty. Aj tak sa cestou popod vleky do Poráča dali vychutnať niektoré ďaleké, aj keď zasivené výhľady, hlavne na východ ponad Poráčsku dolinu a Skalu (1014 m).

Do Poráča aby som po asfaltke nemusel, využil som kúsok náučného chodníka a obzrel na ňom portálik štôlne Všechsvätých. Potom už len krížom cez sviatočne nastrojené centrum dediny (chystala sa tam nejaká obecná kapustnica či čo) a davaj preč, poza „družstvo“ smer Matejovce.

Ešte som sa snažil obísť Jaseň po náučnom chodníku, či ma nezavedie ku tej spomínanej štôlni. No chodník aj jeho značky sa stratili na lúke, tak som to vzdal. Ale cestou cez lúky, dole do Matejoviec, sa mi podarilo vyhnúť najväčšiemu blatu a nadriapať trochu borovicovej čečiny z tých pováľaných stromov, tak spokojnosť aj so záverom výletu, a že bude matroš aj na vianočnú výzdobu :-)

Príjemné sviatky všetkým dobrým ľuďom!

Rišo Pouš