Zaistené chodníky v Salzkammergut-berge: Alberfeldkogel

Sme v mestečku Ebensee na južnom pobreží jazera Traunsee, len na taký dlhší skok od diaľnice A1 (asi 30km na juh). Auto odstavujeme pod lanovkou na Feuerkogel a cestu k „hromozvodu“ začíname po chodníku č.804 cez kalváriu. Na začiatok označená skratka, potom príjemné stúpanie lesom s občasnými vyhliadkami dolu k jazeru a na Erlakogel (1575m) nad jeho východným brehom. Po hodine a pol prechádzame okolo dolnej stanice ďalšej lanovky, odtiaľ až hore je to už zväčša po štrkových zjazdovkách. Ale otvárajú sa pohľady do vzdialenejšej krajiny.

Z plošiny pod Feuerkogeolom trčia guľaté kopčeky a v spleti chodníkov chvíľu máme čo robiť, aby sme aj z mapy vôbec zistili, kade ísť. Nakoniec tak nejako intuitívne triafame, obchádzame Steinkogel po ľavej ruke a zo sedielka na jeho severnom úbočí (je tam smerovník) traverzujeme už naisto k cieľu. Cestou prekvapenie: z Alberfeldkogelu sa vracajúci známi z BB! Svet je malý :-) Poberieme nejaké rozumy a o chvíľu už vidíme náš cieľ. Od auta k nástupu do steny nám to trvalo skoro 4 hodiny.

Feratka vedie severovýchodným rebrom Alberfeldkogelu (1700m) takmer kolmo hore. Je krásne vzdušná, s výhľadmi na severnú stenu Feuerkogelu a ďalej na východ k Traunsee. Charakterom mi pripomína Irg v masíve Dachsteinu, len je kratšia - asi na 40 minút. Bola otvorená na jar 2011, maximálna obtiažnosť je vraj C. Najväčším problémom je ale dostať sa k nástupu :-) Od tabule s popisom, ktorá je takmer na úrovni s vrcholom kopca, vedie dolu k začiatku riadne strmý chodník vyšliapaný do hliny a koreňov. Ak je sucho, šmýkačka je štrkovo-prachová, ak je mokro, parádne blatko :-) Aj po štyroch sem-tam treba.

Kríž na vrchole je tiež zaujímavý: bol postavený v roku 2006 pri príležitosti predsedníctva Rakúska v Rade EU. Je poskladaný z dutých kociek - každá nesie tabuľku s názvom jednej krajiny a vo vnútri je z tej krajiny kameň. Maketa kríža je aj v Horskom múzeu Reinholda Messnera na jeho hrade Sigmundskron v Južnom Tirolsku. Pri kríži je vymurovaná vyhliadková plošinka na východ a sever, na druhú stranu sa dá dovidieť k masívu Dachsteinu, asi aj s tým Irgom na jeho východnom okraji.

No čo? Pokocháme sa, niektorí sa pospamätávajú :-) a valíme dolu, tou istou cestou, ako sme prišli. Ale nie celkom. Aby bolo ešte trochu srandy na záver, odbočujeme zo značeného chodníka doľava po zjazdovke, čo sa zdá byť kratšie, lebo aj tade ide chodník dáky... Že je to trať pre zjazd na bajkoch, to zisťujeme o chvíľu podľa podkladu :-) Ale nakoniec to bola celkom zábava po tej šotoline, ani sme sa nemuseli uhýbať, lebo lanovka už nechodila. A Erlakogel sa na konci dňa pekne začervenal.

Rišo Pouš