Turistika

Po silných búrkach v polovici septembra sa Mlynskou dolinou a jej Pivovarským potokom prehnala blesková povodeň a trochu to tam „upratala“. Potok si na pár miestach preložil koryto, najmä v spodnej časti červeno značeného chodníka, hneď nad chatami. Aj parkovisko trochu „upravil“ a pobabral pár kusov vybavenia ferraty. Bežala zbierka na Donio.sk a jesennú sezónnu uzáveru využili dobrovoľníci na pár nevyhnutných opráv a aj úprav chodníka. Potom už jelene doručali, tak od 1.11. je ferrata otvorená znovu, je komfortne priechodná v celej dĺžke: niečo

Hlavný hrebeň Rychlebských hôr tvorí zelenú hranicu medzi Čechami a Poľskom. Spolu s jeho odľahlosťou ho to v minulosti predurčilo stať sa miestom pre tajné stretávanie českých a poľských disidentov a pre pašovanie nelegálnych tlačovín počas socializmu. Aj naše kroky povedú viacerými takýmito miestami, po tzv. cestách Československo-poľského priateľstva. Letiště - Borůvková hora - Wapienna - Ladek-Zdrój - Trojak - Černý kout - Prezelecz Gieraltowska - Špičák - Břidličný - sedlo Peklo Σ 28,5 km, ↗ 1200 m Ráno sa vkráda do našich spacákov len

Štiavnické vrchy - Sklené Teplice - Teplická dolina - Bralce. V ústí Teplickej doliny, na pomedí katastrov obcí Hliník nad Hronom a Lehôtka pod Brehmi, sú dve prírodné rezervácie. Szaboova skala a Bralce. Dnes sa pozrieme na Bralce, odporúčania od kamarátov sme mali pozitívne. Zo Sklených Teplíc, kde sme pár dní bývali, je to na skok, a tak vyrážame. Parkujeme pri ceste (foto) pri autobusovej zastávke, je tu tabuľa s kvalitnými informáciami (foto). Najprv ideme kúsok po hlavnej ceste a z nej odbočujeme na zelenú značku vpravo. Na začiatku túry sme mali ob

Sedlo Zbojská – Čertova dolina – Kučelach – Fabova hoľa – Pohronská Polhora. Zbojnícka skupina Jakuba Surovca operovala v okolí ani nie dva roky (1739-40), a aká je z toho legenda! Hlavne pre turistiku využiteľná, takže som tiež využil Náučný chodník Jakuba Surovca, na úvod. Je to atraktívny okruh cez krásnu, divokú Čertovu dolinu, so začiatkom aj koncom v sedle Zbojská, takže som naň naskočil priamo z autobusu. Nebol som tu už takmer 15 rokov, takže som často porovnával (starý report TU ). Miestne chodníky tu boli kedysi značené symbolom skrí�

Prečo? Lebo Kraviarske, Žitné, Baraniarky – teda výrazná západná obruba doliny. A ako sa hore dostať? Predsa štýlovo, cez Sedlo na Koni a Koniarky. Dole to už také štýlové podľa názvu nebolo, ale aspoň niečo – cez Sokolie. V podstate som obišiel dolinu Veľká Bránica a nakukol do nej zo všetkých strán, lebo je neprístupná – pre turistu. Pre ťažbu dreva samozrejme hej, to vidno na fotkách v galérii. Vznikol z toho taký výživný, ledva 20-kilometrový skoro okruh od busu k busu, lebo vyskočil som v Belej – Bránici a naskočil vo Vyšných Kam

Teda len v tých, ktoré sú turistovi prístupné: Jaloveckej, Bobroveckej, Hlbokej a Parichvoste a ktoré sa pekne z jedného miesta rozvetvujú na západnom okraji TANAPu. Lebo od polovice 20. storočia tam nevedie žiadna cesta, po ktorej by sa do ich vnútra šírili lesohospodárske „výchovné zásahy“. O ich „účinnosti“ v porovnaní s tými prírodnými je viac v skvelej reportáži Andreja Baráta TU - aj v súvislosti s jarným požiarom v Jaloveckej doline. Zatiaľ však len turistické chodníky vedú tade hore na hrebeň. Väčšinou som niektorou z dolín

Na pohľad nenápadný, zalesnený, aj keď voči okoliu vysoký kopec (960 m) v predhorí Javorníkov, nad Hornou Maríkovou. Z Modlatína vedie hore kratšia a strmšia žltá a z Považskej Bystrice o dosť dlhšia, pohodlnejšia modrá značka, čiže akoby nič extra, pekná prechádzka. Ale! Od r. 2022 stojí na vrchole rozhľadňa a je tam aj turistický prístrešok. Hlavne ale veľká drevená socha vladyku Orgoňa a tabuľa s legendou o ňom a o jeho márnom boji proti šíreniu kresťanstva a za zachovanie uctievania starých slovanských bohov v dávnych časoch, keď

Prvá júlová sobota, štátny sviatok, no najmä po prechode studeného frontu - dažďovo síce nevýrazného, ale horúčavu podstatne zmierňujúceho. Turistika v letných hicoch je viac utrpenie ako slasť, ale teraz to bolo super. Ráno pri kempe Račkova dolina: nebo čisté, o siedmej sedem stupňov. Nástup do strmého kopca rýchlo zohrial telesné motory. Program: okruh cez Baranec, Plačlivô, Ostrý Roháč, Volovec, Hrubý vrch, Jakubinú, Otrhance. Hore pofukovalo a bolo to tak akurát na tričko. Nakoniec to bolo výživných 11 hodín v čistom vzduchu s parádnymi, ďal

Osem dní na služobke bez pohybu a na víkend hlásia psie počasie, traja zmrznutí dorazili tento rok presne - z bajkovačky nebude nič. Ale v pošte výzva, či sa nechcem prebehnúť Podpoľaním, tam vraj aj slnko vykukne, mraky od severu zachytia kopce. Super ponuka sa neodmieta, takže rýchle balenie, v sobotu o piatej ráno sa nakladáme do auta v upršanom Martine traja a v zamračenej, ale suchej Bystrici priberáme štvrtý kus. Na juhu sa ukazuje aj modrá obloha, vyzerá to dooooobre!. Pred siedmou už parkujeme a prezentujeme v Podkriváni pred kulturákom, takmer nik

Medzev je malé, asi štvortisícové mestečko necelých 40 km západne od Košíc, v doline riečky Bodvy. Ale nabité históriou a pamiatkami. Založili ho zrejme nemeckí kolonisti na pozvanie kráľa po tatárskom pustošení v polovici 13. storočia, doniesli so sebou znalosti ťažby a spracovania kovov, najmä železa. Preto koncom 19. storočia pracovalo na potokoch okolo mestečka viac ako 100 hámrov a kovové náradie putovalo odtiaľto do celej Európy. Nemecká kultúra je tu dodnes živá, takže keď tu domorodcovi poviete, že je Manták, neurazí sa, je s tým stotožne

Čiže nad Banskou Bystricou, v najjužnejšej časti Starohorských vrchov. Prvý (nch Jakub) je kratší, okruhový, taký na rozcvičku, asi na hodinku, ponad domy v miestnej časti Jakub, kde začína pri kostole. Ten druhý (nch Banskobystrického permona) je oveľa dlhší a jednosmerný, vedie zo sídliska Sásová – Rudlová strmo hore, popod Panský diel a cez Horný diel do sedla Šachtička a dole do známej Španej Doliny. Oba ponúkajú krásnu krajinu, ktorú formovalo miestne baníctvo, lesné a pasienkové hospodárstvo. Ponúkajú početné panoramatické výhľady, ale

Čiže po kopcoch okolo miestnej časti Dolného Kubína, učupenej v doline na východ od centra, v oblej krajine Oravskej vrchoviny. Príjemná, asi 17-kilometrová, na výhľady neskutočne bohatá prechádzka, pretože vedie prevažne po lúkach a do panorám sa stále pchá Choč, Kubínska hoľa, Krivánska Fatra, občas v diaľke aj Západné Tatry. Ale oko sa oprie aj o dominanty mesta, starý vlek, vysielače, jednu kaplnku, drevenice v Srňacom, známe skaly Tupú a Ostrú a na konci aj o nový, obrovský dvojkríž nad mestom. Ak je dobré svetlo a stromy bez listov, v doli

Kým prvý „rozhľadňový“ okruh z tejto série bol vhodný na rodinný výlet a druhý pre cykloturistov, tento je určený skôr pre stredných vytrvalcov. Keď som totižto nahodila do plánovača trasu po zvyšných rozhľadniach okolo Bystrickej doliny, vyšlo mi to na výživných 41 km a cca 14 hodín turistického času. Zato však rozhľadní na tejto trase sa urodilo až päť: Surovina, Dedovka, Veľká Rača, Bobovec a Hladký vrch. Dám si ich presne v takomto poradí, oblúkom z Oščadnice do Krásna nad Kysucou. Keďže na túto túru je potrebný dlhší čas, ako p

Pretože preveľmi ľúbime pobehovať po lesoch, nedalo sa nedať o tom vedieť aj na Valentína. Teda dva dni po, keďže pripadol na pracovný piatok a v sobotu sa museli niektorí zamilovaní z toho asi ešte spamätávať. Aj zimu ľúbime (síce viac zasneženú), tak prečo sedieť za pecou, keď sa podľa SHMÚ z Arktídy až k nám akurát dovalila „najchladnejšia vzduchová hmota tejto sezóny“. Zas ale nič tragické, aj keď ráno na štarte v Žarnovici okolo -8 a teplota celý deň nevyliezla nad nulu. Ale na trase samozrejme kopčeky, k nim málo mrakov a vetra. A

Najvyšší kopec Kremnických vrchov má síce 1319 m, ale je to zalesnený chrbát bez výhľadov a všetky cesty na tú „náhornú plošinu“ vedú lesmi, z veľkej časti hospodárskymi. Len hore je rezervácia. Zároveň ako pokračoval snehovo biedny február (skôr taký koniec marca), keď sa v noci vyjasnilo a všetko to zmrzlo, nechcelo sa mi lyžami dakde po ľade hrkotať, obul som trailovky. Vyšiel z toho okruh od vlaku k vlaku, z hororovej (Hostelovej?) stanice v Hornej Štubni. Samé zvážnice, len strmý záver výstupu na Flochovú od severu (po zelenej) po lesnom