Turistika

Posledný deň v Čiernej Hore: už sa autobusom z „base campu“ v  penzióne SUTOMORANKA nikam nejde, len večer priamo domov, a to bude iná morda! Väčšina preto volí vylihovanie pri mori a príbuzné neaktivity, ale niektorým premotivovaným to nedá, nad mestom je predsa taký náááádherný kopec! Má 1183 alebo 1190 m - údaje sa rôznia, aj názvy (na starších mapách je Sutorman). Je s prehľadom najvyšší v blízkom okolí, takže ponúka kruhové výhľady (samozrejme vrchol je úplne holý) – smerom do vnútrozemia až na najvyššie body pohorí Durmitor a P

Tento obľúbený nízkotatranský kopec tu na Vetromagu už máme párkrát, v režime turistickom aj pretekovom (odkazy sú dole pod textom), tak škoda dlho vypisovať. Samozrejme ale treba spomenúť trasu, lebo možností je tam viac a táto tu ešte nie je. Čiže v pláne bol okruh: zo Závažnej Poruby, od vlekov na Opalisku, po žltej Suchou dolinou do sedla Rakytovica, po zelenej traverzom pod Kúpeľ, po modrej cez vrchol dolu do Iľanova a záver popod les nazad k autám. Lebo tentokrát to bol poriadny „družstevný zájazd“, ktorý sa nejakou náhodou podarilo zorganizov

Veľký Mengusovský štít 2431m. sa nachádza v závere Mengusovskej doliny nad Hincovým plesom a spolu so svojími bratmi Prostredným a Východným Mengusovským štítom tvoria časť hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Prvovýstup na Veľký Mengusovský štít spravil 28. júna 1877 Poliak Ludwik Chalubinski s dvomi horskými vodcami, ktorí boli výborní znalci Tatier. Vystúpili z Poľska od Morského oka do Hincovho sedla a keďže priamo po hrebeni neprešli a tak traverzovali na strane nad Hincovým plesom až kým ich to po rímsach a rampách nepustilo až na vrchol. Veľmi p

Tento najvyšší vrchol horského masívu, oddeľujúceho more od Skadarského jazera na úplnom juhu krajiny, má na prvý pohľad skromných 1594 m n. m. Pri pohľade od mora ani veľmi nedominuje, treba ho v panorámach trochu hľadať, lebo ho zacláňajú nižšie kopčeky pred ním. Ale! Koniec augusta znamená fajných 30 stupňov hneď ráno a výstup začína takmer od mora. Začali sme síce z parkoviska pod hradbami historického mestečka Stari Bar, ktoré je asi 100 m nad morom, ale aj tak solídne prevýšenie na jeden záťah, nie? A tiene sa cestou hore hľadajú dosť ťa

Oblasť Slovenské rudohorie, celok Čierna hora, podcelok Bujanovské vrchy. Priamo nad sútokom Hnilca a Hornádu, nad Veľkým Folkmarom, Jaklovcami a Margecanmi sa „vypína“ nenápadný, komplet zalesnený, 783 m vysoký kopec, ktorého meno keď som videl na mape, hneď mi bolo jasné, že ho musím ísť pozrieť. A ešte keď Mapy.cz ukazujú pekné miestne chodníky, po ktorých sa to dá v pohode zokruhovať. Na turistickej mape (Hiking.sk) ešte neboli, tam som zase ale našiel pásovú červenú z Jakloviec do Margecian už pretrasovanú po pravom brehu Hnilca a po novom c

Na úvod „dopravný“ šok: náš autobus ( IVANCO travel ) schádza zo severného konca jedinej čiernohorskej diaľnice a zrazu sa len plazí. Lebo sme nabehli na cestu R19, ale je to len taká okreska, ledva na šírku dvoch osobákov, navyše poriadne kľukatá. Niektoré zákruty vodič vyberá len tak – tak, niektoré na dvakrát. Ale s bravúrou a pokojom. Je to asi 17 km do horského sedla Trešnjevik (1573 m), ktoré je jedným z nástupných bodov do prírodného parku KOMOVI na východe štátu, pri hranici s Albánskom. Cesta na druhú stranu klesá nádhernými serpentí

Názov známy dnes najmä horolezcom. Andezitová skalkárska oblasť dostala svoje meno podľa mini lyžiarskeho strediska pod hrebeňom Vtáčnika, v Baškovej doline, nejakých päť kilometrov nad obcou Lehota pod Vtáčnikom. Do povedomia sa dostáva približne od r. 2016, kedy bola po vyše dvoch rokoch príprav oficiálne otvorená (lezeckým maratónom). Dnes je tam v štyroch sektoroch takmer 400 ciest – väčšina z nich v príjemnom tieni dospelého lesa. Aj keď aj výnimka sa nájde - dosť čerstvá a nie veľmi príjemná, ale o tej neskôr. Ochladenie koncom septembra

Koncom augusta 2024 som sa cez voľný deň zmobilizoval, naložil bajk do auta a po prejazde cez passo Bernina zaparkoval na známom parkingu Sfazú. Už asi dva roky tu vyberajú parkovné, teda automat na mince. Platí sa 1chf za hodinu od 8 do 18. Beriem aj batôžtek s vecami na prezlečenie a teniskami a na bajku zamierim cez Val di Campo a passo Viola ku talianskej chate Federico Valgoi in Dosdé. Livigno Alps, Terra Magnifica. Dole nájdete odklik k článku venovanému špeciálne iba tejto chate. Necelé dve hodiny aeróbnej aktivity a už zdravím známych, mám šťastie a stretva

Rieky v Čiernej Hore tečú vďaka hornatému reliéfu v hlboko zarezaných dolinách, často až v kaňonoch. Najznámejší a najhlbší je kaňon rieky Tara, vraj druhý najhlbší v Európe (po dagestanskom Sulaku) a jeden z najhlbších vo svete, s úctyhodnou hĺbkou až 1300 m. Vďaka svojim prírodným hodnotám je súčasťou národného parku Durmitor, zaradeného aj do prestížneho zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO a v r. 1977 bolo jeho územie zaradené v rámci programu Man and Biosphere (tiež pod patronátom UNESCO) do zoznamu svetových biosférick�

Kto ide po D1 okolo obce Ladce, nemôže si ho na okraji Strážovských vrchov nevšimnúť – lebo z neho poriadne odhryzol kameňolom, slúžiaci od r. 1889 ako zdroj suroviny pre známu cementáreň. Z vrchnej hrany lomu je ale pekný výhľad na Považie, vedie tam aj červená značka (aj keď taká nejaká divná, začína len tak v strede lesa), vzadu za kopcom je pekná krajinka striedavých lesov a lúk, taká typická pre Strážovské vrchy, a na okraji lomu vyrástlo v r.2013 najmladšie pútnické miesto na Slovensku. Divné umiestnenie síce, ale zaujímavý areál. Takž

Najvyšší kopec pohoria a národného parku Durmitor má 2523 m, ale veľmi nedominuje okolitej krajine, lebo nižších dvojtisícoviek je okolo neho viac ako dosť a viaceré sú také „solitérnejšie“. Pri pohľade zdola je to skôr najvýraznejší brdok v hrebeni väčšieho masívu. Je samozrejme z druhohorného, bieleho vápenca, je súčasťou rozľahlého Dinárskeho horského systému, je samozrejme takmer holý, len s ostrovčekmi tráv a kvetov, lesy na jeho severnom úpätí dosahujú asi do 1700 m a nad nimi kosodrevina do 2200 m. V horúcom balkánskom lete sú to

Cima Piazzi je najvyšší vrch tzv. Livigno Alps. Nachádza sa medzi Livignom a Bormiom a je významný nielen výškou, ale aj rozľahlosťou svojho masívu, svojím zaľadnením na severe a neprístupnosťou svojich strmých úbočí. Je to kopec, na ktorého vrchol je to zo všetkých strán ďaleko. Prvý raz som sa s ním zoznámil pri pohľade zo sedla bajku, pri zjazde zo Stelvia terénnym variantom cez Bocchetta di Forcola ku jazeru Cancano. Je to vrchol - dominanta, hlavne pri pohľadoch zo severu a SZ je nepriehliadnuteľný a jeho nedostupnosť zvýrazňuje ľadovcový prstenec.

Toto je začiatok malého seriáliku s niekoľkými tipmi na pešiu turistiku v jednom z najmenších, najmladších, ale čo je podstatné, aj krajinársky najkrajších štátov Európy. Čierna Hora má asi 14 000 km2 a niečo cez 600 tisíc obyvateľov, jadranské pobrežie, ale najmä má hory - a ešte aké! Obrovské, siahajúce v podstate od nuly do 2500 m, patriace najmä do Dinárskej horskej sústavy. Zväčša vápencové (čiže krasové), preto dramaticky formované zlomami, vrásnením aj vodnou eróziou - jednoducho pastva pre oči. Menej už pre nohy, lebo poriadne strm

Banská Bystrica nebola nikdy ozajstné banské mesto – všetko sa ťažilo v jej širokom zázemí, kde bohatí podnikatelia zakladali banské osady. Tak aj ortuťová ruda bola popri iných rudách dobývaná a spracúvaná v doline nad Malachovom, pod hrebeňom Kremnických vrchov. Preto sa horná časť doliny volá Ortúty. V 15. – 16. storočí tu ťažba gradovala a mala celoeurópsky význam. Úplný koniec prišiel ale až v r. 1991. Dnes sú najzaujímavejšie tunajšie lokality výborne zdokumentované v teréne značkami náučných chodníkov (Historický, Prírodovedn�

Mestská turistika nie je to tradičné, čím je Vetromag živý, ale keď sa podarí náhodný a neplánovaný výlet do severného Poľska až k moru, prečo neukázať pár pekných záberov z turisticky veľmi atraktívneho trojmestia Gdynia – Sopot – Gdańsk? Stačí pohľad na mapu a je vidieť, ako je to tam všetko dokopy zrastené popri pobreží Baltu. Celá metropolitná oblasť má viac ako milión obyvateľov. Najlepšou dopravnou osou pre návštevníkov je miestna železnica SKM (Szybka Kolej Miejska), ktorej vlaky - osobáky chodia hádam každých 10 minút a lístky