Turistika

Názov preto taký podobný staršiemu článku ( TU alebo odkaz dole), lebo zostava sa nazbierala úplne rovnaká ako takto pred dvoma rokmi na pobehu okolo Nitrianskeho Pravna. Aj dátum skoro sadol, tri týždne hore dole, to je nič. A možno ešte niečo dáme aj neskôr... Zámer bol vraj tentokrát nejako sa prehupnúť cez Kľak do Rajeckej doliny a nazad, ale hore nasnežilo a keď už aj prestalo, mraky viseli odporne nízko. Tak huspeninový pes dostal dôveru a naklikal niečo v Štiavnických vrchoch, že tam je pekne, aj keď je škaredo. A keď to tam vraj trochu pozná...

Keď horské hrebene nad 2000 metrov pokryje prvý jesenný sneh, je ideálne nájsť si cieľ túry tesne pod snehovou čiarou. V tomto prípade sme sa rozhodli pre Krakovu hoľu (1752 m.) v Nízkych Tatrách a výstup na ňu po modrej od Demänovskej jaskyne Slobody. Autom z Popradu to na miesto štartu máme pohodlných 45 minút. Na parkovisku, ktoré slúži predovšetkým návštevníkom jaskyne, zaplatíme parkovné a vyrážame na túru. Po krátkych serpentínach prechádzame okolo vchodu do jaskyne a po modrej značke stúpame hore ešte zachovaným smrekovým lesom. Je pre nás st

Prvý novembrový deň, zhodou okolností sviatok takmer v strede pracovného týždňa a udrelo počasie typicky dušičkové, keď sa ráno v mlieku kúpe a celý deň nemá dosť, tak slnko k slovu takmer nepustí. Ale to v dolinách. Na kopcoch je tak, že tam treba ísť čím skôr, čím vyššie a čím dlhšie tam ostať. Teplo a azúrovo. Takže sa patrilo niekam vyraziť, niečo vymyslieť... Ale nechcelo sa ďaleko cestovať a vo vychytených lokalitách samozrejme plnka rodinná – každý správny rodič chcel určite využiť prázdniny a vyvenčiť ratolesti, kým sa

Neviem prečo mám furt smolu, že keď sa vyberiem na Kysuce, je sivo a blatnato. Aj teraz: jesenné inverzie sa už pár dní nejako ťažko (ak vôbec) rozpúšťajú, ale dúfam, že to aspoň sčasti vynahradí strakatá a farebná krajina miestnych cholvarkov. Tajne tiež dúfam, že keď fúka taký teplý z juhu, tam na sever že Fatry tie mraky nepustia. Ale to je aj tak jedno - aj keď totálne sivo bude, aspoň poskúšam, či už telo po minulotýždňovej banskoštiavnickej rozbíjačke funguje, a zvlášť som zvedavý na skoro nefunkčnú pravú nohu. To je tak, keď sa bez

Sto rokov chodím vlakom z Turca do Banskej Bystrice, sto rokov z neho obdivujem skalné steny nad Bystrickou dolinou (medzi stanicami Harmanec – jaskyňa a Dolný Harmanec) a sto rokov si hovorím, že sa na ne raz pozriem zblízka. Tak konečne prišla príležitosť, posilnená reportážou v telke, kde aj prístupový chodníček ukázali. Jeden z vari troch – lebo je to síce v národnom parku, ale podľa stôp po ťažbe dreva je to zároveň v intenzívne obhospodarovanom území, takže nejaký pohyb mimo chodníkov nás absolútne nemusí trápiť. A navyše je to oficiá

Krátka a pekná prechádzka na pár hodín hore a dole, ktorou sa dá do značnej miery vyhnúť tým negatívnym „pozoruhodnostiam“, o ktorých sa v súvislosti s Demänovskou dolinou dnes asi najčastejšie hovorí. Výhoda je tá, že na Lúčkach, hneď pri autobusovej zastávke, kde začína zelená značka, človek vlezie do lesa a ihneď stratí z dohľadu to miestne „stavebno-investičné“ šialenstvo, ktoré sa tak nehodí do národného parku. Ale v konečnom dôsledku si za to môžeme sami – lebo kde je dopyt, je aj ponuka. No dosť kuvikania, ideme hore. Na úvo

Čávec túristy! To som zasek já Džony, ale teraz sa my to vélice lúbilo de sme boli, tak sem si povedal, že vam zasek napišem. Nééé žadne hejty, fakt to bolo suprove! Lebo zasek ma ukecal kamoš, ten isty zuryvy turista jak kedysik davno čo som pisal. Ale že žadna stanovačka any blato, že sa my to faaakt bude lubyt. A že goračove handry si prámo tam možem kupyt a že dialnica až tam ide a že nórmalne civilyzovane ako ludya v hotely dame noc a aj dóbre zahulakame na party, aj babenky dojdu... Normalne ma nahecoval, to sa mi pači, šak tak nejako ma poradny odych v

Po upršanom septembri začala jeseň konečne ukazovať svoju prívetivejšiu, a už aj farebnejšiu podobu. Na hore vysokej ale stále fičák – severák a hustý mrak, tak bolo treba nižšie polohy opáčiť. A aj skúsiť, ako sú na tom nohy týždeň po preflákanej Rusínskej stovke. Takže nedeľa (v Košiciach maratónska), noc po dažďovom fronte - pod nohami to bude síce určite ešte čvachtať, ale zase väčšinou to bude po lúkach, operiem boty, nevyhodia ma potom z vlaku... Tak som si pomyslel, lebo som si takéto vymyslel: kolečko v Bystrickej vrchovine so štarto

Za švajčiarskym Egadinom sa pred hranicou s Talianskom skrýva ešte jeden krásny kút sveta: Bergel. Akoby tých krás v Engadine nebolo dosť, keď sa človek prehupne cez Maloju a nekonečnými serpentínami spustí dole do údolia, otvorí sa mu ďalší zázrak prírody. Oproti Engadinu je toto údolie výrazne nižšie, a tak je tu samozrejme aj teplejšie a vegetácia dole je iná... Bujnejšia. Parkovisko pri dolnej stanici lanovky Albigna sa nachádza vo výške asi 1200 metrov nad morom. Po nočnom snežení vo výškach mi práve hĺbka tejto doliny dáva istotu podniknúť nie�

Sme len pár kilákov na východ od Banskej Bystrice - v Lučatíne, na miestnej vlakovej zastávke v strede dediny. Stojí tu aj bus a dá sa tu aj parkovať. Preto je to dobré východisko pre začiatok vychádzkového okruhu po príjemných miestnych chodníčkoch a lúkach. Celé to zaberie tak 3 – 4 hodiny, podľa tempa. Ozaj fajné trebárs na vytrasenie nedeľného obeda. Bez nejakých veľkých prevýšení a (až na výnimky) aj bez prudkých stúpaní, zato s parádnymi výhľadmi do okolia. Ak samozrejme nebudete mať hmlu, aká je na fotkách. Lučatínčania si na okraji l

Tatranskú magistrálu má väčšina ľudí zafixovanú ako efektne vyhliadkový, poriadne hrboľatý a „prevýšený“ chodník po južných svahoch Tatier, najviac frekventovaný medzi Štrbským a Zeleným plesom. Teda jej necelú východnú polovicu. Lenže táto turistická diaľková trasa (značená červenou) je samozrejme dlhšia (asi 83 km), lebo je natiahnutá od Jalovca po Ždiar. A práve tú západnú, oveľa menej navštevovanú a v očiach mnohých ľudí aj menej atraktívnu polovicu medzi ústím Jaloveckej doliny a Štrbským plesom si teraz prejdeme. Formou takého

Od 29.septembra do 1.októbra 2022 sa v Považskej Bystrici uskutoční už 14. ročník festivalu Horomil Fest. Ide o sviatok pre všetkých milovníkov hôr, cestovania a športu, ktorý sa každoročne koná v priestoroch Kina Mier. Po dvoch ročníkoch poznačených obmedzeniami kvôli pandémii koronavírusu, sa organizačný tím teší, že sa festival vracia späť do zabehnutých koľají a že si diváci budú môcť užiť program naplno a bez obmedzení. Medvede na Slovensku aj olympijský medailista Sú medvede na Slovensku premnožené, alebo sa iba zmenilo ich správanie?

Dve hornooravské kráľovné, v podstate neďaleko od seba. Už dlho som špekuloval, ako ich spojiť v rámci jedného „záťahu“. Ale vždy som bol na to sám a tam hore na severe je pre cezpoľného zložitá logistika. Najmä cez víkendy autobusy z Námestova do koncových dedín nechodia moc husto. A auto som si sám požičiavať nechcel. Ale blížil sa začiatok jesennej „stovkárskej“ sezóny a bolo treba niečím kratším začať, že? S nabehanou takmer nulou na konte sa javil tento takmer okruh cez dva ikonické kopce ideálny na rozklus – ani nie 60 km ukázal

V lete sa zo St.Moritzu, ale aj z Tirána do Livigna jazdí cez cestné sedlo Forcola di Livigno 2314 m. V zime je táto cesta uzavretá a neudržiavaná. Talianska hranica sa nachádza priamo v sedle, okrem nej tam ešte stojí za zmienku aj reštaurácia s talianskymi cenami a malý, ale dobre zásobený obchodík s alkoholom, syrmi a čokoládou. Zo sedla vedie značkovaný chodník na Monte Vago 3059 m. Z mapy som to mal napozerané už roky a môj plán, aby som bol čo najefektívnejší, bol zbehnúť si to jeden podvečer, keď sa budem vracať práve z Livigna do Val Rosegu. Toto let

Poznáte to... Najlepšie rozhodnutia sú často tie intuitívne, neplánované, okamžité. A tak v piatok ráno nakladám žiletku do vlaku smer Liptovský Mikuláš, aj keď pred hodinou som ešte doma drichmal. Ale keď som po zobudení zbadal v predpovedi možno na dlhší čas posledný pekný deň a klasicky na víkend hlásené upršané počasie, neváhal som. Výhoda ešte aj tá, že počas dovolenky mám pracovný čas flexibilnejší ako obvykle :-) Tak reku máknem cez víkend, teraz idem jazdiť! Ale chce to nie dlhé kopce (lebo v nich by som sa uvaril) a vyššiu nadmorsk�